Domáca kinematografia v posledných rokoch pravidelne dokazuje, že aj na Slovensku dokážeme natočiť film, ktorý sa nestratí medzi európskou špičkou. V záplave lacných romantických komédií sa čoraz častejšie objavujú kvalitné príbehy aj pre náročnejšieho diváka, pričom tvorcovia sa neboja experimentovať s kamerou, jazykom či spracovávaním náročnejších tém.
Z autobusára hlava mafie
Pomyslením vyvrcholením tohto trendu môže byť slovenský mafiánsky opus MIKI, ktorý práve prichádza do našich kín. Film sleduje príbeh muža, ktorý sa vráti zo zahraničia naspäť do svojej rodnej dediny, do krajiny, ktorá sa rýchlo mení a v ktorej sa otvárajú nové veľké možnosti aj v oblasti organizovaného zločinu.
Miki, pôvodným povolaním šofér autobusu, v sebe postupne objaví a aktivuje schopnosti na to, aby vybudoval jednu z najväčších a najobávanejších mafiánskych skupín v krajine. Na Slovensku nie je azda nikto, kto by nepoznal meno Mikuláša Černáka. Aj keď si aktuálne odpykáva doživotný trest, je možné, že bude prepustený na slobodu.
Režisér Jakub Kroner, ktorý tento rok do kín pošle ešte ďalší dlhoočakávaný film Lóve 2, si na svoje plecia zobral poriadne náročný príbeh. Vyrozprávať cestu muža, ktorého sa svojho času bálo celé Slovensko, bola skutočne ťažká úloha, ktorú však zvládol na výbornú.
Dajte Ondríkovi na hlavu korunu!
MIKI zaujme hneď od úvodnej scény až po finále, pričom prináša množstvo mrazivých momentov, ktoré v 90. rokoch hýbali Slovenskom. Najväčšou hybnou silou celého filmu je výkon Milana Ondríka, ktorého môžme bez akýchkoľvek pochýb označiť za aktuálne najlepšieho domáceho herca. Jeho premena na Černáka je odzbrojujúca a uveriteľná.
Nezaostávajú však ani iní herci, vďaka ktorým sa dá napätá atmosféra v kinosále v mnohých momentoch doslova krájať. Kvalitný je aj scenár Mira Šifru, ktorý si však niektoré zásadné udalosti mierne upravil pre potreby filmu. Tvorcovia však od začiatku komunikovali, že príbeh nie je biografiou mafiána, ale o voľnú inšpiráciu skutočnými udalosťami.
A presne tak je to v poriadku. Mierne však zamrzí, že príbeh sa často posúva vpred cez telefón - niekto Mikimu zavolá, aby prišiel a niečo sa stane. Na druhú stranu, príjemne potešilo, že snímka nehrá celý čas len na vážnu nôtu a prídu momenty, pri ktorých sa divák dokonca zasmeje - bez premýšľania nad tým, či je to morálne správne, samozrejme.
Film, ktorý musíš vidieť
Pozitívnym prekvapením je aj kamera Mária Ondriša. Ten sa po projektoch Príliš osobná známosť či Želanie pre Ježiška mohol naplno vyhrať s vizuálom, ktorý sa nestratí nielen v rámci európskej, ale ani svetovej kinematografie.
Keďže sa však scenár neobťažoval vysvetľovať niektoré kľúčové postavy a udalosti, je otázne, ako by bol vnímaný mimo našich hraníc (napríklad nástup Miroslava Sýkoru na scénu u zahraničného diváka veľké emócie nevzbudí).
MIKI je vo výsledku špičkovým slovenským gangsterským filmom, ktorý prináša jednu z najtemnejších etáp modernej slovenskej histórie v podobe, v akej sme ju ešte nikdy nevideli. Skvelý vizuál doplnený kvalitnými hereckými výkonmi robí spolu so samotnou témou právom jeden z najočakávanejších slovenských filmov posledných rokov. A len málokto bude z kina odchádzať sklamaný.
PS: Vo finále tvorcovia odhalia, že príbeh Mikuláša Černáka sa rozhodli rozdeliť na dva filmy. Pokračovanie bude niesť názov ČERNÁK a do slovenských kín by malo doraziť v januári 2025. Preto bude lepšie hodnotiť oba filmy ako jeden celok.
Ukážky totiž napovedajú, že dvojka bude o niečo dynamickejšia a akčnejšia, čo by vo výsledku mohlo viesť k tomu, či by nebolo lepšie predsa len filmy spojiť dokopy, aby bolo ich tempo na rovnakej úrovni. Nehodnoťme však na základe pár záberov a počkajme si na začiatok nového roka.