
Titán
Väčšinou keď sa takýto film objaví, stojí za ním muž. Zvyčajne Gaspar Noé (Climax, Enter the Void) alebo Nicolas Winding Refn (Neon Demon, Drive) . Tentoraz je to inak. Francúzskej režisérke Julie Ducournau (Raw) sa jej novým filmom Titán podarilo dokonale rozbúriť vody žánru.
Film nedávno získal Zlatú palmu v Cannes a režisérka je len druhou ženou v histórii, ktorej sa podarilo získať ocenenie v kategórii najlepší film.
Raw
Už svojim predošlým filmom vzbudila režisérka dosť veľkú pozornosť. Jej dielo Raw je hororová dráma z roku 2016. Film rozpráva príbeh mladej vegetariánky Justine, ktorá nastúpi do prvého ročníka na veterinárnej škole. Tam prvýkrát v živote ochutná mäso a odvtedy sa začnú diať veľmi divné veci.
Podobne ako aj pri iných filmoch divnej hororovej vlny, je horor iba jednou zo zložiek v poriadne surovom koktejle drámy o dospievajúcom dievčati. Justine v snímke spoznáva svoju sexualitu, prehlbuje vzťah so staršou sestrou a popritom pojedá ľudské mäso. Viem, znie to bizarne, no Raw je presne ten typ filmu, ktorý je lepšie vidieť a spraviť si vlastný názor.
Pod rúškom morbídnosti tu totiž vidíme etapu v živote mladej ženy, ktorá sa zmieruje so svojim telom a prebudenou sexualitou. Film medzi riadkami reflektuje náročnú tému sebaprijatia, prijatia svojej rodiny a života, ktorý nie je vždy jednoduchý.
V hlavnej úlohe exceluje Garance Marillier a zdatne jej sekunduje Ella Rumpf. To všetko za doprovodu skvele vybranej hudby a intenzívnej kamery.