💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Nová exoplanéta L 98-59 d obsahuje atmosféru plnú sírovodíka, plynu so zápachom pokazených vajec.
- Vedci tvrdia, že ide o úplne nový typ planéty, ktorý doteraz nepoznáme.
- Je pokrytá obrovským oceánom magmy a pravdepodobne nikdy nebude vhodná pre život.
- Objav ukazuje, že vesmír je oveľa rozmanitejší, než sme si doteraz mysleli.
Vesmír je plný zvláštnych svetov, no niektoré objavy dokážu prekvapiť aj skúsených astronómov. Najnovším príkladom je exoplanéta L 98-59 d, ktorá obieha okolo malej červenej hviezdy približne 35 svetelných rokov od Zeme, píše portál Space.
Smrdí ako pokazené vajcia
Vedci ju skúmali pomocou vesmírneho teleskopu Jamesa Webba a ďalších pozemských observatórií - a zistili, že ide o planétu, ktorá sa vymyká všetkým kategóriám. Je približne 1,6-krát väčšia než Zem, no zároveň má veľmi nízku hustotu. Najzvláštnejšie je však jej zloženie - atmosféra je plná sírovodíka, chemickej zlúčeniny známej výrazným zápachom pokazených vajec.
Takéto planéty by sa za normálnych okolností zaradili buď medzi malé plynné svety bohaté na vodík, alebo medzi takzvané hyceánske planéty - oceánske svety pokryté vodou. L 98-59 d však nezapadá ani do jednej z týchto skupín. Vedci preto navrhujú úplne novú kategóriu planét, ktoré sú bohaté na ťažké molekuly síry.
„Tento objav naznačuje, že kategórie, ktoré astronómovia používajú na opis malých planét, môžu byť príliš jednoduché. Hoci je nepravdepodobné, že by táto roztavená planéta mohla obsahovať život, ukazuje obrovskú rozmanitosť svetov existujúcich mimo našej slnečnej sústavy,“ uviedol vedúci výskumu Harrison Nicholls z University of Oxford vo vyhlásení.
„Môžeme sa potom pýtať, aké ďalšie typy planét ešte čakajú na objavenie?“ Výsledky výskumu boli publikované 16. marca v magazíne Nature Astronomy.
Planéta pokrytá oceánom magmy
Aby vedci pochopili, čo sa na tejto planéte deje, vytvorili detailné počítačové simulácie jej takmer päť miliárd rokov dlhej histórie. Modely potom porovnali s dátami z teleskopov a pokúsili sa rekonštruovať procesy, ktoré sa odohrávajú hlboko pod jej povrchom.
Výsledok je fascinujúci. L 98-59 d má pravdepodobne plášť z roztavených silikátov, podobných láve na Zemi, a nad ním sa nachádza globálny oceán magmy, ktorý pokrýva prakticky celý povrch planéty. Práve tento obrovský rezervoár magmy umožňuje planéte dlhodobo ukladať obrovské množstvo síry.
Počas miliárd rokov sa potom sírne plyny postupne uvoľňovali do atmosféry. Teleskop Jamesa Webba v nej zachytil napríklad oxid siričitý a ďalšie molekuly založené na síre. Zaujímavé je aj to, že magma mohla pomôcť planéte udržať jej atmosféru. Normálne by ju totiž silné röntgenové žiarenie z materskej hviezdy postupne odfúklo do vesmíru.
Nová trieda planét
Počas miliárd rokov tak prebiehala výmena molekúl medzi vnútrom planéty a jej atmosférou. Výsledkom je svet, ktorý patrí do úplne novej triedy planét – plynných sírových svetov s dlhodobo existujúcimi oceánmi magmy.
Simulácie zároveň naznačujú, že L 98-59 d mohla byť kedysi oveľa väčšia. Pravdepodobne vznikla ako planéta podobná sub-Neptúnu (typ exoplanéty s menším polomerom ako Neptún, ale väčším ako Zem), bohatá na prchavé látky. Postupne sa však počas miliárd rokov zmenšovala, ochladzovala a prišla o časť svojej atmosféry.
„Vzrušujúce je, že pomocou počítačových modelov dokážeme odhaliť skrytý vnútorný svet planéty, ktorú nikdy nenavštívime,“ povedal člen tímu Raymond Pierrehumbert z University of Oxford. „Hoci astronómovia dokážu z diaľky merať len veľkosť planéty, jej hmotnosť a zloženie atmosféry, tento výskum ukazuje, že dokážeme zrekonštruovať aj hlbokú minulosť týchto cudzích svetov - a objaviť typy planét, ktoré v našej slnečnej sústave vôbec nemajú obdobu.“
