Saharský prach nie je žiadna výnimočná anomália. Do Európy sa dostáva opakovane počas roka, keď silný vietor vyzdvihne jemné častice nad púšťou a atmosférické prúdenie ich odnesie tisíce kilometrov ďalej, až nad Stredomorie a našu oblasť. Keď sa potom pozmenia podmienky v ovzduší, prach sa začne postupne ukladať na zem, informuje portál iMeteo.sk. Niekedy takmer nebadane, inokedy výraznejšie (najmä vtedy, keď ho z oblohy „stiahne“ dážď).
Práve preto po daždi často ostávajú na autách, parapetoch či záhradnom nábytku špinavé škvrny. Nejde o tajné sprisahanie, ale o celkom bežný meteorologický jav.
Teória o lietadlách a jednoduchá matematika
Ak by na každý meter štvorcový dopadlo približne pol gramu prachu, pri rozlohe Slovenska by to znamenalo asi 24 500 ton materiálu. A tu sa celá predstava „práškovania“ začína rúcať.
Jedno lietadlo typu Boeing 737-800 unesie približne 20 ton nákladu, to znamená, že keby mal niekto nad Slovensko cielene dopraviť takéto množstvo prachu, potreboval by viac než 1 200 plne naložených lietadiel, píše iMeteo. A to je ešte veľmi mierny scenár, pretože ak by množstvo prachu bolo vyššie, počet potrebných letov by prudko narástol.
Zrazu je jasné, aký nezmyselný by takýto plán bol. Znamenalo by to masívnu leteckú operáciu, enormné množstvo materiálu, obrovskú logistiku, aj neprehliadnuteľnú prevádzku na oblohe. Niečo také je jednoducho nereálne.
Prečo je prach po daždi taký výrazný?
Dôvod, prečo si saharský prach všimneme najmä po zrážkach, je celkom jednoduchý. Kým pri suchu sadá na povrch pomaly a priebežne, pri mokrej depozícii ho z atmosféry „vymyje“ dážď. To predstavuje typické znečistené kvapky a vrstvy, ktoré po daždi ostávajú na skle či vonkajších povrchoch.
Intenzita saharského prachu sa mení podľa toho, aké je aktuálne prúdenie vzduchu a zrážky. Občas zmení farbu oblohy, utlmuje slnečné svetlo a po vytvorí nápadné stopy všade navôkol. Aj preto tieto epizódy často vyvolávajú takú pozornosť, uzatvára portál.
