💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Zem už miliardy rokov „zásobuje“ Mesiac časťou svojej atmosféry.
- Magnetické pole Zeme tomu paradoxne pomáha.
- V mesačnej pôde sa hromadí kyslík, dusík aj vodík.
- Mesiac môže byť archívom histórie zemskej atmosféry.
Vedci prišli s objavom, ktorý znie ako vesmírny paradox. Mesiac už miliardy rokov zachytáva molekuly z atmosféry Zeme. Slnečný vietor, prúd častíc zo Slnka, naráža na našu atmosféru, časť z nej „odfúkne“ do vesmíru a tieto častice potom dopadajú na povrch Mesiaca, kde sa natrvalo ukladajú do prachovej vrstvy, takzvaného regolitu, píše CNN.
Tým sa vysvetľuje stará záhada z čias misií Apollo. Vzorky mesačnej pôdy obsahovali vodu, oxid uhličitý, hélium či dusík. Dlho sa predpokladalo, že pochádzajú zo Slnka. Už v roku 2005 však vznikla teória, že časť týchto látok mohla pochádzať zo Zeme z obdobia, keď ešte nemala magnetické pole.
Nový výskum však ukazuje niečo prekvapivejšie - aj dnešná Zem so silným magnetickým poľom posiela svoju atmosféru na Mesiac. A magnetické pole tomu dokonca pomáha.
„To znamená, že Zem celý ten čas zásobuje mesačnú pôdu prchavými plynmi, ako sú kyslík a dusík,“ hovorí Eric Blackman, spoluautor štúdie a profesor fyziky a astronómie na University of Rochester. „Naše výsledky ukazujú, že k výmene prchavých látok dochádza neustále, dokonca aj po miliardách rokov.“
Magnetické pole ako nečakaný kanál
Magnetické pole Zeme vytvára okolo planéty magnetosféru - obrovskú bublinu, ktorá má tvar kométy s dlhým chvostom. Práve tento „magnetický chvost“ zohráva kľúčovú rolu. „Magnetické pole nie je čisto ochranné,“ vysvetľuje Blackman.
„Keď je Mesiac v splne, vstupuje do oblasti magnetického chvosta, kde sa otvára kanál, ktorý umožňuje materiálu zo Zeme smerovať priamo k Mesiacu.“ Mesiac nemá atmosféru, ktorá by tieto častice zastavila. Dopadnú na povrch a ostanú tam uložené. Vedci svoje modely overili pomocou simulácií a porovnali ich so skutočnými vzorkami z misií Apollo 14 a 17.
„Snažili sme sa určiť, ktoré častice pochádzajú zo Slnka a ktoré zo Zeme,“ hovorí Shubhonkar Paramanick, hlavný autor štúdie publikovanej v magazíne Nature Communications Earth & Environment.
Jedinečná schránka
Zloženie zemskej atmosféry sa menilo spolu s vývojom života. Ak sa jej fragmenty ukladajú na Mesiaci, mesačná pôda môže byť unikátnym archívom dávnej minulosti našej planéty. Zároveň ide o praktickú informáciu pre budúcnosť.
„Lunárne misie a potenciálne kolónie budú musieť fungovať sebestačne,“ hovorí Blackman. „Už dnes sa skúma, ako z mesačnej pôdy získať vodu, vodík a kyslík na výrobu paliva. Existujú aj štúdie, ktoré rátajú s využitím dusíka. Tento materiál sa tak stáva lokálnym zdrojom, ktorý môžu budúce technológie využiť.“
Kentaro Terada z Osaka University, ktorý sa tejto téme venuje roky, to zhrnul jednoducho: „Zem a Mesiac sa neovplyvňovali len fyzikálne. Dochádzalo medzi nimi aj k chemickej výmene materiálu.“ Možno sa tak ukáže, že Mesiac nie je len romantickým symbolom noci, ale aj archívom všetkého, čím Zem kedy bola.