💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci hovoria o dvoch veľkých treskoch, nie jednom.
- Temná hmota mohla vzniknúť až mesiac po vzniku vesmíru.
- Doteraz nemáme žiadny priamy dôkaz jej skoršej existencie.
- Teória môže zmeniť spôsob, akým temnú hmotu hľadáme.
Predstava Veľkého tresku je v našich hlavách jednoduchá: jeden obrovský moment, z ktorého vzniklo všetko, čo dnes vidíme - hviezdy, galaxie, planéty aj my sami. Lenže fyzici teraz hovoria, že tento príbeh môže byť nebezpečne neúplný. A že niekde v pozadí sa mohol odohrať ešte jeden, oveľa temnejší začiatok, píše portál Gizmondo.
Vedci z University of Texas v Austine, fyzici Katherine Freese a Martin Winkler, prišli s teóriou takzvaného Dark Big Bangu, temného veľkého tresku. Podľa nich nevznikla temná hmota spolu s bežnou hmotou, ale až neskôr, v samostatnej udalosti.
Ako hovoria: „Horúci veľký tresk, ako ho poznáme zo štandardného modelu, vytvoril horúcu plazmu viditeľnej hmoty a žiarenia.“ Temná hmota však podľa nich vznikla až v neskoršom, „temnejšom“ veľkom tresku.
Temná hmota: všade okolo nás, no stále neviditeľná
Temná hmota je jeden z najväčších problémov modernej fyziky. Tvorí približne päť šestín celého vesmíru, no nedá sa vidieť, dotknúť ani priamo zmerať. Vieme o nej len vďaka jej gravitačnému vplyvu - bez nej by sa galaxie jednoducho rozpadli.
Doteraz sa predpokladalo, že vznikla okamžite pri Veľkom tresku. Lenže podľa Winklera ide skôr o pohodlný predpoklad než o fakt. „Často sa zabúda na to, že nemáme absolútne žiadny dôkaz o existencii temnej hmoty pred obdobím, ktoré je dôležité pre vznik štruktúr vo vesmíre,“ upozorňuje.
A práve tu prichádza zásadná myšlienka - čo ak temná hmota vôbec nebola súčasťou prvého výbuchu?
Mesiac, ktorý zmení kozmológiu
Podľa novej teórie mohla temná hmota vzniknúť až výrazne neskôr, pokojne aj mesiac po Veľkom tresku. V bežnom živote je to nič. V kozmológii je to však takmer večnosť.
„Zistili sme, že vznik temnej hmoty mohol prebehnúť až jeden mesiac po začiatku vesmíru,“ vysvetľuje Winkler. „Z hľadiska kozmologických mierok ide o takmer nekonečne dlhý čas.“
Ak je to pravda, znamená to, že náš vesmír mal dve fázy zrodu: najprv svetlú, plnú energie, častíc a žiarenia, a potom temnú, tichú a neviditeľnú.
Prečo ju stále nevieme nájsť?
Teória prichádza v čase, keď sa hľadanie temnej hmoty dostáva do slepej uličky. Vedci vybudovali obrovské podzemné detektory a čakajú, že zachytia častice temnej hmoty pri prelete Zemou. Problém je, že sa akoby vôbec nechceli ukázať.
Dark Big Bang ponúka jedno z možných vysvetlení. Ak temná hmota komunikuje s bežnou hmotou výlučne cez gravitáciu, jej zachytenie je extrémne náročné.
„Keď pripustíme myšlienku čisto gravitačne viazanej temnej hmoty, temný veľký tresk je pravdepodobne najpresvedčivejší mechanizmus jej vzniku,“ tvrdí Winkler. A dodáva, že aj napriek tomu existuje nádej: „Dobrou správou je, že aj v takomto scenári stále máme veľmi dobré šance túto teóriu testovať.“
Ak sa Dark Big Bang potvrdí, neznamená to len nový detail do učebníc fyziky. Znamená to, že realita, ktorú vnímame, je možno len povrch. A že väčšina vesmíru vznikla v udalosti, o ktorej sme doteraz nemali ani tušenie. Možno sa pozeráme na hviezdy a galaxie, no skutočný príbeh vesmíru sa odohral v tme.