Bola to prelomová chvíľa pre ľudstvo aj pre našu zvedavosť o vesmíre. Sonda, ktorá odštartovala v novembri 1964, strávila takmer osem mesiacov cestou k Marsu. Keď sa konečne priblížila, zachytila 22 unikátnych snímok povrchu planéty, úplne prvé detailné fotografie Marsu v histórii a vôbec prvé zábery inej planéty z hlbokého vesmíru.
Vtedajšie očakávania boli plné fantázie: kanály plné vody, zelené oázy či dokonca stopy po živote. Namiesto toho však obrázky odhalili suchú, drsnú a krátermi posiatu pustatinu, ktorá sa nápadne podobala na náš Mesiac.
Šok a úžas zároveň
Keď sa na Zemi začali po štyroch dlhých dňoch prenášať prvé dáta, inžinieri netušili, čo uvidia. Na snímkach sa objavila aj záhadná „škvrna“, o ktorej si spočiatku mysleli, že je to chyba objektívu, neskôr však zistili, že to bol oblak v tenkej marťanskej atmosfére.
„Zrazu sa nám pred očami začali objavovať krátery, jeden za druhým. Povrch Marsu vyzeral takmer ako na Mesiaci — drsný a nemenný. Všetka nádej na kanály či stopy života sa v tej chvíli rozplynula,“ spomínal inžinier Bill Momsen roky po misii.
Hoci sonda Mariner 4 odfotila len približne jedno percento povrchu Marsu, tieto snímky odštartovali úplne novú éru výskumu a medziplanetárnych letov.
Mars dnes: planéta plná tajomstiev
Po šesťdesiatich rokoch vieme, že Mars je oveľa pestrejší a tajomnejší, než si vtedy vedci mysleli. Vieme, že tam kedysi tiekla voda, že v jeho útrobách možno stále drieme vulkanická aktivita, že tam zúria piesočné búrky a na večernej oblohe možno vidieť modré západy slnka.
A hoci o Marse už vieme nesmierne veľa, stále sme preskúmali len kúsok jeho príbehu. Možno sa raz dozvieme, že na ňom kedysi naozaj existoval život, a možno ho tam jedného dňa nájdeme.