Titan je najväčší mesiac planéty Saturn a druhý najväčší mesiac v celej slnečnej sústave. Je vzdialený približne 1,2 miliardy kilometrov od Zeme. Napriek tejto vzdialenosti sa už dlhé roky považuje za jedného z najsľubnejších kandidátov na mimozemský život v našej sústave. A to najmä vďaka jeho unikátnym vlastnostiam – zvonku pripomína Zem a vo vnútri skrýva oceán. Informuje portál UNILAD.
Život v ľadovom svete?
Nová vedecká štúdia, ktorú viedol Antonin Affholder z Univerzity v Arizone v spolupráci s Harvardovou univerzitou, sa zamerala na otázku, či by v hlbokom podzemnom oceáne Titanu mohli existovať mikroorganizmy podobné tým na Zemi.
V článku publikovanom v The Planetary Science Journal vedci rozoberajú proces fermentácie – starobylý spôsob, akým mikroorganizmy premieňajú organické látky na energiu. Skúmali najmä, či by na Titane mohla existovať podobná forma života, ktorá by využívala jednoduchú aminokyselinu – glycín – ako zdroj energie.
Glycín ako palivo života?
Glycín, najjednoduchšia známa aminokyselina, sa podľa vedcov nachádza v mnohých častiach slnečnej sústavy – v kométach, asteroidoch či medzihviezdnom prachu. A práve jeho prítomnosť na Titane môže byť kľúčová.
Podľa Affholdera: „Hoci Titan oplýva množstvom organických zlúčenín, nie všetky sú vhodné ako potrava pre potenciálne mikroorganizmy. Okrem toho je výmena medzi povrchom a podzemným oceánom obmedzená.“
A čo zistili?
Výsledky štúdie ukazujú, že za určitých okolností by Titan mohol poskytnúť vhodné chemické prostredie pre život podobný pozemskému – hoci len veľmi obmedzene. Ak by sa totiž organické látky z povrchu dostali do oceánu, mikroskopický život by mohol existovať. No v extrémne malom množstve.
„Zásoba organických látok by mohla vystačiť len na to, aby udržala mikroskopickú populáciu organizmov s celkovou hmotnosťou niekoľkých kilogramov – teda asi toľko, čo váži malý pes,“ uvádza Affholder. Takýto život by bol rozptýlený tak, že v jednom litri vody by sa nachádzala v priemere menej než jedna bunka.
Nádej do budúcna?
Hoci štúdia vylučuje rozsiahlu biosféru založenú len na fermentácii glycínu, nevylučuje existenciu lokálnych „oáz“ života. Napríklad v miestach, kde sa oceán stretáva s ľadovou kôrou, môžu panovať priaznivejšie podmienky. Navyše nie je vylúčené, že sa tam vyvinuli aj iné metabolické procesy, ktoré by podporili väčšiu populáciu organizmov.
Výskumníci preto volajú po ďalšom bádaní – a ten, kto sa ako prvý dostane do oceánskeho sveta Titanu, možno raz objaví odpoveď na jednu z najväčších otázok ľudstva: Sme vo vesmíre sami?