Pri počiatočnom skúmaní situácie sa zistilo, že teleskop stále pracuje na úrovni, ktorá presahuje všetky požiadavky na jeho fungovanie v obvyklej prevádzke. Náraz mal však okrajový vplyv na dáta, ktoré teleskop poslal na Zem, konštatovala NASA.
Nárazom malých meteoritov sa pri misii takého rozsahu, akú podniká Webbov teleskop, nedá vyhnúť a očakáva sa, že takéto zrážky budú pokračovať počas celej životnosti teleskopu. Vedci takúto situáciu očakávali a simulovali ju počas testov ešte na Zemi.
Ako uvádza portál NewScientist, tak mikrometeorit, ktorý zasiahol teleskop v máji bol väčší ako čokoľvek, čo tím NASA testoval alebo simuloval. Keďže nebol súčasťou meteorického roja, nikto nepredpovedal náraz. Keby tak urobili, operátori teleskopu by ho mohli otočiť a vyhli by sa priamej zrážke.
„Vedeli sme, že teleskop sa bude musieť vyrovnať s vesmírnym prostredím, ktoré zahŕňa prenikavé ultrafialové svetlo a elektricky nabité častice zo Slnka, kozmické žiarenie z exotických zdrojov v galaxii a občasné prienikmi mikrometeoritov do našu slnečnej sústavy,“ uviedol projektový manažér NASA Paul Geithner.
Teleskop, pomenovaný je po druhom riaditeľovi NASA Jamesovi Webbovi, nahradil Hubblov teleskop. Webbov teleskop do vesmíru vyniesla nosná raketa Ariane, ktorá štartovala z európskeho kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane 25. decembra 2021.
Náklady na jeho výrobu presiahli desať miliárd dolárov. Vynesenie teleskopu do vesmíru sa plánovalo už v roku 2007, úplne ho však dokončili až v roku 2016. Je výsledkom spolupráce NASA, európskej a kanadskej vesmírnej agentúry.
Ako na svojej webovej stránke uvádza SAV, vedci si od Webbovho ďalekohľadu sľubujú veľa: Mal by dovidieť až do veľmi vzdialenej minulosti 13 miliárd rokov a očakáva sa, že prinesie prevratné vedecké poznatky.
