História priniesla množstvo momentov, ktoré boli v tom čase vnímané ako kontroverzné. Ako pripomína portál Unilad, spomeň si na Edwarda Jennera, ktorý jedného dňa prišiel s nápadom odobrať hnis z pľuzgierika kravských kiahní a vškrabať ho do kože osemročného dieťaťa.
Pri pohľade na to len málokto na konci 18. storočia skákal od radosti, no v skutočnosti sa ľudia pozerali na vyvinutie vakcíny proti kiahňam, ktorá zásadne ovplyvnila modernú medicínu. To len potvrdzuje, že aj to, čo sa zdá ako šialený plán, môže byť nakoniec základom pre budúcnosť ľudstva.
Explózia Mesiaca
Aj tí najväčší skeptici sa však museli pozastaviť pri nápade Alexandra Abiana. Tento vážený profesor matematiky na Iowskej štátnej univerzite prišiel jedného dňa s neortodoxnou myšlienkou vyhodiť do vzduchu Mesiac, ktorý krúži okolo Zeme. Bol dokonca presvedčený, že tento nápad by dokázal vyriešiť takmer každý problém, ktorému ľudstvo musí čeliť.
Abian, ktorý počas svojho života stihol napísať tri knihy a publikovať viac ako 200 prác, si dva roky pred odchodom na dôchodok povedal, že tento nápad musí dostať k čo najširšej verejnosti. Svoju teóriu načrtol v roku 1991 v univerzitných novinách.
V nich ponúkol rozumne vyzerajúce výhody šialenej explózie. Podľa neho totiž odpálenie Mesiaca spôsobí, že Zem sa už nebude pod vplyvom jeho gravitácie kývať, čím by sa eliminovali ročné obdobia a extrémne počasie, ktoré s nimi prichádza. Ukončenie pekelných horúčav, smrtiacich hurikánov a silných snehových búrok muselo znieť lákavo.
Hrubá jadrová sila
A ako to chcel vlastne tento iránsko-americký matematik dosiahnuť? Riešením mala byť hrubá jadrová sila. Podľa článku v magazíne People Abian tvrdil, že nukleácia Mesiaca vyrieši všetky ľudské strasti a napísal: „Hlbinným vŕtaním urobíte veľkú dieru a dáte tam atómovú výbušninu. A vy ho odpálite - diaľkovým ovládaním zo Zeme.“
Abian podľa článku veril, že „odstreľovanie Mesiaca uvoľní gravitačný ťah, ktorý spôsobí naklonenie našej planéty, a tým stabilizuje zemskú teplotu a vzorce vetra“. Znelo to však až príliš dobre na to, aby to mohla byť pravda. Ako prví sa začali ozývať ďalší odborníci, ktorí neskrývali rozčarovanie.
„Ako navrhuje zmeniť uhol rotácie Zeme bez toho, aby došlo k masívnym zemetraseniam? Zničil by civilizáciu, ale mali by sme skvelé počasie,“ kontroval mu David Taylor, asistent predsedu katedry fyziky a astronómie na Northwestern University. Ku kritike sa pridala aj NASA, ktorá vymenovala hneď niekoľko problémov.
Nukleárny arzenál ľudstva podľa nich nedokázal urobiť s Mesiacom viac, ako maximálne rozbiť jeho kôru. Ak by bol tento plán aj napriek tomu úspešný, zahrievanie zemskej atmosféry krupobitím padajúceho lunárneho odpadu by bolo deštruktívne pre všetok život na Zemi.
Aby toho nebolo málo, nedošlo by k zníženiu, ale zvýšeniu kolísania Zeme, pretože Mesiac je pre našu planétu niečo ako stabilizátor. To by spôsobilo, že os Zeme by sa naklonila o viac ako 45 stupňov, čo by spôsobilo ešte extrémnejšie ročné obdobia.
Svojej myšlienky sa nikdy nevzdal
Abian sa však nenechal rozhodiť a zareagoval ako „správny” vedec - tvrdohlavo trval na svojom. Dokonca sa vyjadril, že tí, ktorí odmietajú jeho myšlienky, sú jednoducho na rovnakej úrovni ako pochybovači niektorých najväčších intelektuálov histórie.
„Prvýkrát za päť miliárd rokov dvíham nevrlý prst vzdoru voči slnečnej organizácii,“ povedal. „Tí kritici, ktorí hovoria 'Odmietnite Abianove myšlienky', sú veľmi blízki tým, ktorí zavrhli Galilea,“ povedal prirovnávajúc sa k filozofovi, ktorý prišiel s teóriou, že nie Slnko sa točí okolo Zeme, ale naopak.
Pokiaľ si sa niekedy v posledných dňoch pozrel na nočnú oblohu, asi ti je jasné, že plán stroskotal pod váhou logických argumentov. Ani to ale nezabránilo tomu, aby sa z neho na internete stal kultový hrdina a kľúčovým predmetom diskusií na fórach. Abian zomrel v roku 1999 s vierou, že jeho plán sa jedného dňa uskutoční. Dúfajme, že sa to nikdy nestane.