Bádatelia chcú v rámci projektu s názvom Galileo vybudovať medzinárodnú sieť veľkých teleskopov, kamier a počítačov. Tie by spoločne skúmali neidentifikované lietajúce objekty, známe tiež pod skratkou UFO. Súkromní darcovia projekt doteraz zafinancovali sumou 1,75 milióna dolárov.
Profesor Avi Loeb z katedry astronómie z Harvardskej univerzity povedal, že vzhľadom na nedávne výskumy, ktoré ukázali, že v našej galaxii prevažujú planéty podobné Zemi - teda nie plynové, ale pevné telesá -, „už nemôžeme ignorovať možnosť, že pred nami existovali technologické civilizácie“.
„Vplyv prípadného objavu mimozemskej technológie na vedu, našu technológiu a celý náš pohľad na svet by bol obrovský,“ dodal Loeb vo vyhlásení. Na projekte sa okrem neho podieľajú aj ďalší výskumníci z Harvardu, Princetonskej univezity, univerzity v Cambridgei, Kalifornského technologického inštitútu (Caltech) a Štokholmskej univerzity.
Iniciatíva Galileo bola avizovaná len mesiac po tom, čo americký Pentagon zverejnil správu o javoch UFO, v ktorej uviedol, že ich pôvod nie je zrejmý. „To, čo vidíme na našej oblohe, by nemali interpretovať politici alebo vojaci..., na toto musí prísť vedecká komunita,“ povedal Loeb a dodal, že dúfa v najmenej desaťnásobné zvýšenie financovania projektu.
Projekt je však už teraz sporný, a to aj v dôsledku samotného profesora Loeba, píše ČT 24. Pripomína, že Loeb je síce rešpektovaný vedec, avšak v posledných rokoch presadzoval aj nepodložené teórie, súvisiace predovšetkým s kozmickým telesom Oumuamua.
Loeb presadzoval teóriu, že toto teleso, ktoré našou slnečnou sústavou preletelo v roku 2017, mohlo byť mimozemskou sondou vyspelej civilizácie. Túto hypotézu však vedecké spoločenstvo ľahko vyvrátilo a Loebova povesť tým dosť utrpela, komentuje ČT24.
Projekt Galileo si ako hlavný cieľ určil skúmanie neidentifikovaných lietajúcich objektov, ale má aj niekoľko vedľajších cieľov. Do akej miery sa ich podarí splniť však podľa ČT 24 záleží predovšetkým na tom, koľko financií dostane.
Patrí medzi ne napríklad aj skúmanie objektov, ktoré sa do Slnečnej sústavy dostávajú zvonku, ako bol napríklad spomínaný objekt Oumuamua. Loeb takýto výskum označuje za úplne nové odvetvie astronómie; hovorí mu „vesmírna archeológia“.
