💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Najbohatších 10 percent ľudí spôsobuje environmentálne škody za 1,7 až 5,7 bilióna dolárov ročne.
- Najväčšiu časť škôd tvorí strata biodiverzity a klimatická kríza.
- Vedci tvrdia, že ekologické dane pre bohatých by mohli financovať ochranu prírody.
- Len v USA pripadá na jedného človeka z najbohatšej desatiny „účet“ až 63-tisíc dolárov (55-tisíc eur) ročne.
Keď sa hovorí o klimatickej kríze, často sa spomínajú autá, lietadlá či plastový odpad. Menej sa však rieši, kto za environmentálne škody nesie najväčšiu zodpovednosť. Vedci z Holandska teraz prišli s odhadom, ktorý sa snaží odpovedať práve na túto otázku - a výsledné čísla sú astronomické, píše portál ScienceAlert.
Výskumníci z Leidenskej univerzity vypočítali, že najbohatších 10 percent svetových spotrebiteľov každoročne spôsobuje environmentálne škody v hodnote 1,7 až 5,7 bilióna amerických dolárov. Štúdia bola publikovaná v magazíne Communications Sustainability.
Koľko stojí poškodzovanie planéty?
Oceniť prírodu peniazmi je kontroverzné. Mnohí vedci upozorňujú, že príroda má hodnotu sama osebe a nemožno ju redukovať len na ekonomické čísla. Autori štúdie však tvrdia, že finančné vyjadrenie škôd môže byť užitočné pri tvorbe politík a daňových opatrení.
„Naším cieľom je poukázať na rozdielnu mieru zodpovednosti najbohatšej desatiny spoločnosti a ukázať, aké príjmy by bolo možné získať, keby zaplatila svoj environmentálny účet,“ vysvetľujú autori štúdie.
Podľa ich výpočtov ide o škody v hodnote približne 2 300 až 7 500 dolárov (2-tisíc až 6 500 eur) na osobu ročne. Zároveň upozorňujú, že ide o sumy prevyšujúce súčasné medzinárodné finančné medzery v oblasti ochrany klímy a biodiverzity.
Odkiaľ sa tieto čísla vzali?
Vedci vychádzali z údajov o spotrebe najbohatších 10 percent ľudí na svete za rok 2017. Hoci sú dáta takmer desať rokov staré, ide o najnovší globálny súbor údajov svojho druhu. Skúmali množstvo emisií oxidu uhličitého, stratu biodiverzity, využívanie sladkej vody či vplyv na kolobeh dusíka a fosforu.
Následne každému typu škody priradili finančnú hodnotu na základe Environmentálneho cenového manuálu z roku 2024. Výsledkom bol akýsi „ekologický účet“, ktorý vyjadruje, koľko hodnôt spoločnosť stráca v dôsledku nadmernej spotreby.
Miznúca príroda
Najväčšiu časť celkového účtu tvorí strata biodiverzity. Predstavuje 47 až 56 percent všetkých škôd. Klimatická zmena sa podieľa ďalšími 36 až 45 percentami. Práve tieto dve oblasti podľa autorov dominujú globálnym environmentálnym problémom a zároveň si vyžadujú obrovské investície.
Vedci upozorňujú, že aj konzervatívne odhady pre najbohatších ľudí v USA a Číne by dokázali pokryť približne 675 miliárd dolárov potrebných na financovanie ochrany biodiverzity do roku 2030.
Rozdiely medzi krajinami sú obrovské
Najvyššie „účty“ vyšli obyvateľom USA patriacim do najbohatšej desatiny populácie. Na jedného človeka pripadá podľa výpočtov suma od 19-tisíc do 63-tisíc dolárov ročne, teda približne 16 600 až 55-tisíc ročne. Napriek tomu ide len o 6 až 20 percent ich príjmov alebo maximálne tri percentá ich celkového majetku.
V Indii sú čísla výrazne nižšie. Tam najbohatších 10 percent dostalo účet vo výške približne 410 až 1 400 dolárov (360 až 1 200 eur) ročne na osobu. „Rozdiely medzi krajinami odrážajú nerovnosti v spotrebe a emisiách,“ píšu autori.
Mohli by pomôcť nové dane?
Výskumníci netvrdia, že ekologické dane sú zázračným riešením klimatickej krízy. Podľa nich však predstavujú jeden z možných zdrojov financovania prechodu na udržateľnejšie fungovanie ekonomiky.
„Tieto náklady poukazujú na zodpovednosť najbohatších 10 percent za zmierňovanie škôd a ukazujú potenciálne príjmy environmentálnych daní, ak by sa uplatnil princíp, že znečisťovateľ platí,“ uzatvárajú autori.
