💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- AI by do roku 2030 mohla spotrebovať tri percentá svetovej elektriny.
- Dátové centrá by mohli minúť viac vody, než ľudia na planéte vypijú za rok.
- Vyššia efektivita AI nemusí znížiť spotrebu zdrojov, ale ju ešte zvýšiť.
- Experti žiadajú väčšiu transparentnosť a ekologické pravidlá pre vývoj AI.
Keď sa hovorí o umelej inteligencii, väčšina debát sa točí okolo pracovných miest, školstva alebo budúcnosti technológií. Menej sa však hovorí o tom, čo sa deje v zákulisí. Každá otázka položená chatbotu, každý vygenerovaný obrázok či video totiž potrebuje výpočtový výkon. A ten si pýta elektrinu, vodu aj ďalšie zdroje, píše portál The Conversation.
Nová správa Organizácie Spojených národov upozorňuje, že ekologická cena AI môže byť oveľa vyššia, než si dnes uvedomujeme. Ako píše právnička Amanda Turnbull-McRae z University of Waikato, predstava, že modernejšie modely budú automaticky ekologickejšie, môže byť nebezpečnou ilúziou.
Efektívnejšia AI nemusí znamenať nižšiu spotrebu
Mnohí predpokladajú, že nové generácie umelej inteligencie budú potrebovať menej energie. Správa OSN však upozorňuje na jav známy ako Jevonsov paradox.
Ide o ekonomický princíp pomenovaný po britskom ekonómovi Williamovi Stanleyovi Jevonsovi. Ten si v 19. storočí všimol zvláštny efekt pri využívaní uhlia. Keď sa stroje stali efektívnejšími a uhlie sa využívalo hospodárnejšie, jeho celková spotreba neklesla. Naopak, stúpla. Nižšie náklady totiž povzbudili ďalšie využívanie technológie.
Podľa správy môže presne to isté nastať aj pri AI. Ak budú modely lacnejšie a dostupnejšie, začnú sa používať na ešte viac úloh. Úspory dosiahnuté vyššou efektivitou sa tak môžu rýchlo vytratiť. Ako uvádza Turnbull-McRae: „Keď budú modely AI lacnejšie a atraktívnejšie, podporí to nové spôsoby využívania a vyšší objem používania, čo môže znížiť alebo úplne vymazať úspory získané efektivitou.“
Spotreba elektriny na úrovni veľkých štátov
Čísla zo správy OSN sú pôsobivé a desivé zároveň. Už minulý rok spotrebovali dátové centrá približne toľko elektriny ako celá Saudská Arábia, ktorá patrí medzi najväčších svetových odberateľov elektrickej energie. Ak sa predpovede naplnia, do roku 2030 by AI mohla spotrebovať až tri percentá všetkej elektriny vyrobenej na svete.
S tým súvisia aj emisie skleníkových plynov porovnateľné s produkciou celého Spojeného kráľovstva. Správa odhaduje, že na vykompenzovanie takejto uhlíkovej stopy by bolo potrebné vysadiť približne 6,7 miliardy stromov a nechať ich rásť desať rokov.
AI je smädná po vode
Elektrina však nie je jediný problém. Dátové centrá produkujú pri výpočtoch veľké množstvo tepla, ktoré treba chladiť. Práve na to sa využívajú obrovské objemy vody. Podľa odhadov by dátové centrá mohli do roku 2030 potrebovať približne 9,3 bilióna litrov vody.
To je viac, než predstavuje ročná potreba pitnej vody pre celú svetovú populáciu. Okrem toho by infraštruktúra potrebná na prevádzku AI zabrala plochu takmer 41-krát väčšiu, než má Bratislava.
Správa upozorňuje aj na nerovnováhu medzi krajinami. Len 32 štátov dnes hostí špecializovanú cloudovú infraštruktúru pre AI a približne 90 percent tejto kapacity sa nachádza v USA a Číne.
Zvyšok sveta často funguje len ako používateľ technológií. Environmentálne dôsledky pritom bývajú rozložené inde. Ťažba minerálov potrebných na výrobu hardvéru či rastúce množstvo elektronického odpadu zasahujú najmä menej rozvinuté regióny.
Nestačí len inovovať
Amanda Turnbull-McRae tvrdí, že diskusia o AI by sa nemala sústrediť iba na to, čo všetko technológia dokáže. Rovnako dôležité je sledovať jej dopad na životné prostredie. „Prírodné prostredie je základom ekonomiky, kultúry aj kvality života. Malo by stáť v centre nášho uvažovania,“ píše.
Správa preto navrhuje, aby technologické firmy pravidelne zverejňovali údaje o spotrebe energie, emisiách a ďalších environmentálnych dopadoch svojich modelov. Bez podobnej transparentnosti totiž môže byť skutočná cena AI oveľa vyššia, než sa dnes zdá.
