Antarktída je najmenej preskúmaným kontinentom na svete, známa svojou extrémnou odľahlosťou a drsným prostredím. Napriek tomu vedci nedávno odhalili šokujúci objav, ktorý sa ukrýva pod jej hrubým ľadovým štítom — obrovskú sieť podmorských kaňonov, ktoré sú päťkrát početnejšie, než sa predtým predpokladalo.
Vedci identifikovali až 332 takýchto priekop vytesaných hlboko do oceánskeho dna, pričom niektoré z nich dosahujú neuveriteľnú hĺbku až 4 000 metrov, čo je približne výška najvyššieho európskeho vrchu Mont Blanc. Tieto údaje vyplývajú z analýzy najkompletnejšej mapy Antarktídy, ktorú využili geológovia z Barcelonskej univerzity a University College Cork.
Podmorské kaňony vznikajú vďaka fenoménu zvanému kalné prúdy — rýchlym podvodným lavínam sedimentov a vody, ktoré môžu dosahovať rýchlosť až 72 kilometrov za hodinu. Tieto prúdy pri svojom pohybe vyhĺbili hlboké kanály na kontinentálnom šelfe, ktoré sú teraz domovom bohatých biotopov a zohrávajú kľúčovú úlohu v oceánskych procesoch.
„Najpozoruhodnejšie kaňony sme objavili vo východnej Antarktíde, kde sú veľmi rozvetvené a tvoria komplexné systémy,“ vysvetľuje vedec David Amblas. Kaňony vo východnej časti kontinentu majú tvar písmena U, zatiaľ čo tie na západe sú kratšie, strmšie a pripomínajú tvar V, čo súvisí s rozdielnou geologickou históriou a procesmi topenia ľadovcov.
Objav týchto skrytých kaňonov má dôležité dôsledky pre pochopenie klimatických zmien. Kaňony totiž vplývajú na cirkuláciu vody medzi oceánom a ľadovým štítom, prenášajú teplú vodu k ľadovým šelfom a tým urýchľujú ich topenie. Tento proces oslabuje vnútrozemské ľadovce Antarktídy, čo prispieva k zvyšovaniu hladiny morí.
Vedci tiež upozorňujú, že súčasné klimatické modely nezohľadňujú vplyv týchto podmorských útvarov, čo môže viesť k nepresným predpovediam zmien klímy a oceánov. Výskumníci preto zdôrazňujú potrebu detailnejšieho mapovania a štúdia týchto oblastí, ktoré sú kľúčom k lepšiemu pochopeniu budúcnosti našej planéty.
Antarktický ľadový štít ukrýva približne 70 % svetových zásob sladkej vody. Ak by sa v dôsledku otepľovania roztopil celý, hladina svetových morí by stúpla až o 56 metrov. Preto každý objav, ktorý nám pomôže lepšie porozumieť procesom pod ľadom, má obrovský význam pre ochranu Zeme.