Presná detonácia jadrovej bomby nad prichádzajúcim kusom vesmírneho kameňa by mohla byť našou najväčšou nádejou, že sa vyhneme kataklizmatickému dopadu, píše portál ScienceAlert.
Laboratórny experiment uskutočnený medzinárodným tímom výskumníkov potvrdil, že röntgenové lúče vyžarované vhodne veľkým atómovým výbuchom by mohli posunúť asteroidy široké asi 3 až 5 kilometrov z ich kurzu.
Aj keď aktuálne neexistujú žiadne dôkazy o naliehavej potrebe takéhoto zariadenia proti súdnemu dňu, dôsledky oslepenia nebezpečným blízkozemským asteroidom nie sú triviálne, a preto je nevyhnutné, aby sme ako ľudstvo prišli s plánom, ktorý nám zaručene zachráni kožu.
Na tie menšie stačí náraz sondy
NASA nedávno demonštrovala, že ak ťažká sonda narazí dostatočnou silou na relatívne malú hromadu kameňa, mala by sa vyhnúť nárazu na Zem. Menší člen binárneho systému asteroidov Dimorphos a Didymos s priemerom len niečo málo pod 800 metrov a pozostávajúci z voľne viazaného štrku a balvanov sa na svojej obežnej dráhe posunul dostatočne ďaleko na to, aby si astrofyzici boli istí, že na postrčenie objektov podobnej veľkosti možno použiť riadenú zrážku.
Akokoľvek sú výsledky sľubné, je tiež jasné, že potrebujeme oveľa viac údajov, než budeme môcť začať hádzať kusy kovu na akýkoľvek starý asteroid v nádeji, že by to mohlo odvrátiť katastrofu. Väčšia, pevnejšia skala by mohla byť úplne iným príbehom.
Našťastie existuje viac ako jeden spôsob, ako ju doslova „odkopnúť”. Spojenie s výkonným fúznym motorom môže fungovať pomocou zaostreného lasera na vytvorenie raketového efektu odstránením povrchu asteroidu.
Z uskutočniteľnejších prístupov by zahriatie malej časti povrchu asteroidu intenzívnym žiarením mohlo vytvoriť raketový efekt - odparovanie minerálov s takou prudkosťou, že unikajúce plyny by teoreticky mohli tlačiť hmotu natoľko, aby zmenila svoju dráhu.
Vedci taktitu otestovali v laboratóriu
Základné princípy odparovania horniny elektromagnetickým žiarením možno otestovať a doladiť pre rôzne materiály a minerálne štruktúry priamo tu na Zemi.
Vedení Nathanom Moorom, fyzikom zo Sandia National Laboratories v USA, výskumníci použili vysokofrekvenčný generátor elektromagnetických vĺn s názvom Z Pulsed Power Facility na vytlačenie 1,5 megajoulu röntgenového žiarenia z nádrže s plynným argónom.
Táto „bublina“ žiarenia zničila tenký kúsok kovovej fólie, ktorá držala nad sebou zrnko taveného oxidu kremičitého (tiež známeho ako kremenné sklo), pričom sa vzorka zostala vznášať vo voľnom páde tak dlho, aby pripomínala malý asteroid unášajúci sa vesmírom.
O zlomok sekundy neskôr röntgenový impulz prenikol cez cieľ, odstránil mikrometre z jeho povrchu a generoval rázové vlny, ktoré poskytli dôležité údaje. To by sa dalo použiť na predpovedanie účinkov výrazne väčšieho výbuchu röntgenového žiarenia v medziplanetárnom vákuu.
V skutočnosti výsledný prenos hybnosti naznačuje, že asteroidy s priemerom až 5 kilometrov by sa mohli vierohodne presúvať z dráhy pomocou tohto prístupu.
Je dobré mať plán
„Podrobnejšie modely, ako je tu znázornený radiačno-hydrodynamický model a modely v iných štúdiách, možno testovať na základe experimentálnych údajov získaných touto technikou a použiť ich na spresnenie predpovedí pre rôzne misie na zachytávanie asteroidov,” poznamenáva tím vo svojej správe.
Samozrejme, asteroidy sú vyrobené z viac ako len taveného oxidu kremičitého, často vrátane zmesi prchavých látok nahromadených rôznymi spôsobmi. Použitím rovnakého prístupu bolo možné otestovať každý potenciálny scenár bez toho, aby bolo potrebné zostavovať nákladné misie a čakať roky na analýzu výsledkov.
V ideálnom prípade sú to vedomosti, ktoré nikdy nebudeme potrebovať. Hoci sa predpokladá, že do kozmického priestoru Zeme sa dostane hŕstka asteroidov, nič na mape nenaznačuje, že by nás v dohľadnej dobe malo niečo zasiahnuť. Napriek tomu nikto nemá rád prekvapenia a preto je dobré byť pripravení.
