Azda každý už vie, že mäso má zásadný vplyv na planétu a že rastlinná strava je z hľadiska životného prostredia udržateľnejšia. Aký veľký vplyv však má jedlo, ktoré jeme, na environmentálne výsledky a aký rozdiel predstavuje vegánska strava v porovnaní s konzumáciou s vysokým (či dokonca nízkym) obsahom mäsa?
Ako informuje portál The Conversation, Michael Clark z Oxford Martin Program on the Future of Food, a hlavná nutričná epidemiologička Keren Papier z University of Oxford, poznajú na tieto otázky odpovede.
Obrovská štúdia
„Študovali sme údaje o stravovaní 55-tisíc ľudí a spojili sme to, čo jedli alebo pili, s piatimi kľúčovými opatreniami: emisie skleníkových plynov, využívanie pôdy, využívanie vody, znečistenie vody a strata biodiverzity,” vysvetľujú.
Ako ukazujú ich výsledky publikované v Nature Food, vegánska strava má len 30-percentný dopad na životné prostredie v porovnaní s ľuďmi, ktorí jedia veľa mäsa. Údaje o stravovaní pochádzajú z veľkej štúdie o rakovine a výžive, ktorá už viac ako dve desaťročia sleduje takmer 60-tisíc ľudí.
„Tí, ktorí sa zúčastnili našej štúdie, uviedli, čo jedli a pili počas dvanástich mesiacov, a potom sme ich zaradili do šiestich rôznych skupín: vegáni, vegetariáni, konzumenti rýb a ľudia s nízkym, stredným a vysokým obsahom mäsa na základe ich vlastných stravovacích návykov.”
Následne tento zoznam prepojili so súborom údajov obsahujúcim informácie o vplyve 57-tisíc rôznych potravín na životné prostredie. „Rozhodujúce je, že súbor údajov zohľadňuje, ako a kde sa potraviny vyrábajú – mrkva pestovaná v skleníku v Španielsku bude mať napríklad iný vplyv ako mrkva pestovaná na poli v Spojenom kráľovstve.”
Následne sa im podarilo zistiť, že aj tá najmenej udržateľná vegánska strava je stále šetrnejšia k životnému prostrediu ako strava najudržateľnejších jedákov mäsa. Inými slovami, zohľadnenie regiónu pôvodu a metód výroby potravín nezakrýva rozdiely v vplyvoch na životné prostredie medzi jednotlivými stravovacími skupinami.
Vegáni vs mäsožravci
Nie je prekvapením, že strava obsahujúca viac potravín živočíšneho pôvodu mala vyšší vplyv na životné prostredie. Na jednotku skonzumovanej potravy má mäso a mliečne výrobky troj až stokrát väčší vplyv na životné prostredie ako potraviny rastlinného pôvodu.
Vegáni v našej štúdii mali napríklad len štvrtinu vplyvu na stravu tých, ktorí jedia mäso, čo sa týka emisií skleníkových plynov. Je to preto, že mäso využíva viac pôdy, čo znamená viac odlesňovania a menej uhlíka uloženého v stromoch. „Používa veľa hnojív na kŕmenie rastlín, ktoré živia zvieratá. A pretože kravy a iné zvieratá samy priamo vypúšťajú plyny.”
Nejde však len o emisie. V porovnaní s ľuďmi, ktorí jedia veľa mäsa, vegáni mali tiež len 25 percent vplyvu stravy na využitie pôdy, 46 percent na využívanie vody, 27 percent na znečistenie vody a 34 percent na biodiverzitu.
Globálny vplyv
Tieto zistenia sú kľúčové, pretože sa odhaduje, že potravinový systém je zodpovedný za približne 30 percent globálnych emisií skleníkových plynov, 70 percent celosvetovej spotreby sladkej vody a 78 percent znečistenia sladkej vody.
Približne tri štvrtiny svetovej pôdy bez ľadu boli ovplyvnené ľudskou činnosťou, predovšetkým na účely poľnohospodárstva a zmeny využívania pôdy, ako je odlesňovanie, ktoré je hlavným zdrojom straty biodiverzity.
„Rozhodnutia o tom, čo jeme, sú osobné. Sú to veľmi zakorenené návyky, ktoré je ťažké zmeniť. Naša štúdia a iní však pokračujú v upevňovaní dôkazov, že potravinový systém má obrovský globálny vplyv na životné prostredie a zdravie, ktorý by sa mohol znížiť prechodom na rastlinnú stravu,” dodávajú na záver vedci.
