Vyvrátené stromy, zničené domy či zatopené ulice. To všetko dokáže narobiť jeden poriadny hurikán. No pevnina nie je jediná časť, ktorú toto extrémne počasie zasiahne. Je ním aj oceán a život v ňom.
Hurikán môže mať ničivé následky
Na Floridskom polostrove sa hurikány vyskytujú najčastejšie a zároveň sa tam nachádza aj najviac morských živočíchov. Okrem nich sa v oblasti Florida Keys nachádza aj množstvo koralových útesov. V blízkosti Panhandle sa zas nachádzajú močariská mierneho pásma a lúky s morskou trávou. Živočíchy a rastliny v týchto oblastiach na hurikán reagujú odlišne. Taktiež hurikány nemajú vždy rovnaké účinky, ako sa vyjadrila Melissa Mayová, docentka morskej biológie na univerzite na Floride v Mexickom zálive, píše sa na portáli Science Alert.
„Vlna hurikánov môže pôsobiť ako nezvyčajne vysoký príliv a niektoré morské prostredia môžu zostať počas samotného hurikánu relatívne nenarušené,“ povedala. Následky búrky ale môžu mať vlastné ničivé účinky, a to napríklad zmeny slanosti vôd či prílev sedimentov a baktérií.
Živočíchy unikajú, no nemusia mať vždy šťastie
Na základe údajov Národného úradu pre oceán a atmosféru sa v Atlantickej panve, do ktorej patrí Atlantický oceán, Mexický záliv a Karibské more, počas bežného roka vyvinie približne desať hurikánov. Ich sila môže vytvoriť až 60-metrové vlny, ktoré môžu zmiešať studenú vodu z hlbín s teplejšou, ktorá sa nachádza na povrchu. Prúdy tak môžu rozvíriť usadeniny až do hĺbky 300 metrov.
Väčšina živočíchov sa pred búrkou presúva do pokojnejších vôd. Dokazuje to výskum vedcov, ktorí v roku 2001 sledovali pohyb žralokov a zistili, že pred príchodom hurikánu opustili oblasť a vrátili sa po piatich až 13 dňoch. Vedci tiež predpokladajú, že morské živočíchy dokážu príchod búrky predpovedať na základe nižšieho barometrického tlaku či zmeny teploty vody. V roku 2019 sa vykonala štúdia, ktorá zistila, že zvýšené vlny na hladine, ktoré rozvírili vodu na morskom dne, podnietila sivú rybu „triggerfish“, aby sa pred hurikánom presunula do hlbších vôd.
Samozrejme, nie vždy sa napríklad delfínom či iným cicavcom podarí uniknúť. V takom prípade môžu uviaznuť v rybníkoch, hrádzach či iných sladkovodných biotopoch, kde ale nemôžu prežiť. Hurikány teda pre ryby dokážu byť smrteľné.
Dokazuje to aj situácia, ktorá nastala po hurikáne Andrew v roku 1992. Podľa odhadov Geologického úradu USA zahynulo približne 9,4 milióna morských rýb. Mohli za to usadeniny, ktoré pravdepodobne upchali žiabre alebo zmeny tlaku mohli vytvoriť v ich krvi smrteľné bubliny dusíka. No, hurikány teda zjavne nie sú smrteľné len pre ľudí.
Tá istá búrka spôsobila úmrtia rýb aj v Louisiane. Tam zaviala usadeniny v sladkovodnom prostredí, kvôli čomu voda nemala dostatok kyslíka. Celkovo tam zahynulo 187 miliónov rýb.
Pomalé a nehybné živočíchy
Hurikány majú vplyv aj na živočíchy, ktoré sa nehýbu alebo sa hýbu veľmi pomaly. Po hurikánoch sú „porasty morskej trávy a ustricové útesy pochované premiestňujúcimi sa usadeninami,“ uviedla Valerie Paulová, vedúca vedkyňa Smithsonian Marine Station. „Ak je veľa búrkových nárazov a vlnobytia, môže to fyzicky vyvrátiť morskú trávu.“
Aj korytnačky sú v nebezpečenstve. Hurikán Ian na pobrežie vyvrhol takmer 250 mláďat morských korytnačiek. Centrum pre ich liečbu ich umiestnilo do Brevardskej zoologickej záhrady, kde boli dovtedy, kým ich nebolo možné vypustiť.
Koraly sú taktiež súčasťou morského ekosystému. Niektoré z nich sa spoliehajú na to, že prinesú chladnejšiu vodu, čo pomôže vyrovnať niektoré účinky bielenia koralov. Avšak príliš silné vlny môžu koraly rozbiť a usmrtiť.
A čo sa deje po búrke?
Po skoneční hurikánu bývajú veľkým problémom práve odpadky. Tie môžu zostať vo vodných nádržiach aj niekoľko mesiacov. Napríklad pri hurikáne Ian bolo podľa Mayovej v ústiach riek veľa odpadu. Okrem toho z desiatok áut a lodí vytiekol benzín a ďalšie chemikálie v zálive Estero Bay. Do vodných tokov sa môžu dostať aj odpadové vody, ktoré so sebou prinášajú baktérie. Dážď a záplavy spôsobujú prílev sladkej vody do morského prostredia, čo je tiež negatívne. „Môže to byť stresujúce pre všetky organizmy, ktoré nezvládajú veľké zmeny slanosti,“ uviedla Paulová.
Samozrejme, živočíchy dokážu isté zmeny tolerovať, ale nie tie drastické či dlhodobé. Napríklad aligátory na ostrove Sanibel, ktorý zasiahol silný hurikán Ian, boli ovplyvnené slanšou vodou oceánu, ktorú búrka priniesla na pevninu. „Hoci aligátory môžu určitý čas znášať slanú vodu, nemôžu v nej žiť donekonečna,“ tvrdí Chris Leochowicz z Nadácie na ochranu prírody.
Delfíny, naopak, v sladkej vode dokážu prežiť len veľmi krátky čas bez vážnych následkov. Nadmerné vystavenie sladkej vode po hurikáne Katrina mohlo spôsobiť smrteľné kožné ochorenie u delfínov skákavých. Sladká voda má ale aj iné účinky. „Rieky majú tendenciu obsahovať viac usadenín ako oceánska voda a majú tendenciu obsahovať oveľa vyššiu koncentráciu živín z pobrežných splavov,“ povedala Mayová.
Ak sa v oceáne spustí proces kvitnutia rias, ako napríklad po hurikáne Ian, neumožní to slnečnému žiareniu prenikať k morskej tráve, ktorá je potravou pre morské kravy. To malo za dôsledok stres pre už aj tak ohrozenú skupinu morských kráv na Floride.
