Klimatické zmeny vplývajú na mnohé oblasti bežného života, nevynímajúc športové výkony. A neboli by to vedeckí pracovníci, keby ich nezaujímalo, ktorých športovcov zmena klímy zvýhodňuje a ktorých obmedzuje. Samozrejme, ich výskum priniesol výsledky, ktoré mnohých asi prekvapia.
Koho športové výkony budú profitovať z klimatickej zmeny?
Tieto zmeny majú komplexné dôsledky na životné prostredie, spoločnosť, hospodárstvo a priemysel, ale aj na zdravie. Problematike klimatických zmien v súvislosti so športovými výkonmi sa doteraz nevenovalo veľa pozornosti.
Darmouth univerzita v New Hampshire však analyzovala takmer 200 pretekárov podujatia Ironman počas dvoch desaťročí, konkrétne v rokoch 2001 až 2021. Na tomto preteku sa zúčastňujú atléti, ktorí musia zdolať 150 míľ behu, plávania a bicyklovania vo vyčerpávajúcich podmienkach.
Podľa vedcov však tvrdý tréning a vytrvalosť nemusí stačiť a o víťazovi rozhodujú aj pravidlá ekológie, ktoré favorizujú víťaza už predtým, ako sa postaví na štartovaciu čiaru.
Profesor Ryan Carlsbeek zistil, že výkon, konkrétne v maratónskej časti podujatia, môže súvisieť s tým, ako je telo športovca prispôsobené na ochladzovanie alebo zadržiavanie tepla v určitých klimatických podmienkach.
A aký je teda výsledok výskumu? Vyšší, štíhli športovci s dlhými končatinami mali tendenciu vynikať na podujatiach Ironman, keď sa konali v teplom podnebí. Zatiaľ, čo nižším športovcom s kratšími končatinami sa darilo lepšie v chladnejších klimatických podmienkach. Táto fyziologická výhoda však bola zistená len u mužov a netýkala sa žien.
Podľa Carlsbeeka je tento efekt pravdepodobne viditeľný iba u mužov preto, že prirodzený výber pôsobil na bežecký výkon mužov, ktorí sa evolučne vyvíjali z lovcov a vytrvalostne behali.
Je tiež pravdepodobné, že povrch tela mužov je väčší ako u žien, takže môžu odvádzať teplo z väčšieho množstva pokožky a produkovať viac potu na ochladenie. Zdá sa, že ženy tiež bežia rýchlejšie v horúčavách, pokiaľ majú dlhšie nohy, ale rozdiel nie je výrazný.
Ryan Carlsbeek pozorovanie zhrnul takto: „Globálne vzorce teploty a klímy, ktoré určujú rozdiely v tvare tela medzi jednotlivými druhmi na planéte, mohli formovať typy ľudského tela tak, aby vyzerali a fungovali tak, ako sú určené.“
Stúpajúca teplota favorizuje vyšších športovcov
S otepľovaním Zeme sa bude pravdepodobne meniť aj priemerný tvar tela profesionálnych športovcov. Priemerná globálna teplota Zeme sa zvýšila o 1 ºC od roku 1880. Dve tretiny tohto oteplenia nastali až po roku 1975.
Podľa výskumov sme na ceste k dosiahnutiu kritickej hranice 1,5 ºC, ktorá zmení obraz sveta a radikálne ovplyvní dianie. Jedným z efektov bude aj výkonnosť určitých typov športovcov, o tom, či je to pozitívna správa, sa ale dá polemizovať.
Súčasní, začínajúci športovci, ktorým chýbajú telesné predpoklady na dosiahnutie úspechov, budú možno musieť uprednostňovať preteky a turnaje, ktoré sa uskutočnia v chladnejších podmienkach. Hoci sa spomínaná štúdia zameriavala iba na atlétov z podujatia Ironman, iné štúdie tiež postrehli, že napríklad futbaloví hráči sú od 70 – tych rokov 20. storočia stále vyšší, ľahší a hranatejšie tvarovaní.
Pochopiteľne, ak si futbalový fanúšik, asi ťa napadne superhviezdny argentínsky útočník Lionel Messi, ktorý meria 170 centimetrov. A to je len jeden príklad spomedzi úspešných a nízkych športových hviezd. Otázka skôr znie, môže sa éra nízkych profesionálnych športovcov blížiť ku koncu?
Klíma mení športový priemysel
Zrušený zjazd v lyžovaní, pretože nie je dostatok snehu. Nadmerné úhrny zrážok, ktoré nedovolia odohrať zápasy exteriérových športov alebo extrémne horúčavy, ktoré komplikujú život tenistom. Toto všetko sa už deje a robí vrásky na čele organizátorom, športovcom aj fanúšikom. Šport je jednou z najpopulárnejších foriem priemyslu na svete. Ak chce prežiť, musí sa prispôsobiť.
A keďže samotný šport výrazne prispieva ku globálnemu otepľovaniu, mal by využiť svoj potenciál na pomoc pri riešení klimatických zmien.
Napríklad tenisový grandslamový turnaj US Open musel v roku 2018 zaviesť takzvanú „heat break“ alebo prestávku spôsobenú extrémnou horúčavou. Pre klimatické podmienky, ktoré v tomto roku v meste New York panovali, odstúpilo z turnaja niekoľko tenistov. Len o dva roky neskôr, sa v Austrálii konal grandslam Australian Open a keďže v tom čase krajinu sužovali obrovské požiare, kvalita ovzdušia spôsobila značné zdravotné problémy a viedla k odstúpeniu viacerých hráčov.
Odborníci tiež predpokladajú, že približne polovica miest, ktoré v minulosti už organizovali zimné olympijské hry, nebude schopná opätovnej organizácie do roku 2050 pre nedostatok snehu a ľadu. Takmer štvrtina anglických futbalových trávnikov zas bude každý rok čiastočne alebo úplne zaplavená.
Samozrejme, žiadna z týchto udalostí nie je tak závažná, ako globálnym oteplením spôsobený nedostatok potravy alebo masové vymieranie živočíšnych druhov. Ale je dôležité tieto zmeny analyzovať a hľadať riešenia.
Podľa správy Rapid Transition Alliance: „Globálny športový sektor prispieva rovnakou úrovňou emisií ako stredne veľká krajina.“ Olympijské hry v Rio de Janeiro 2016 vyprodukovali 3,6 milióna ton oxidu uhličitého.
Celý športový svet by mal začať aplikovať opatrenia na zníženie produkcie priamych a nepriamych skleníkových plynov, napríklad používaním výhradne obnoviteľnej energie a budovaním uhlíkovo neutrálnych športovísk.
Žiarivý športový príklad na ceste za udržateľnosťou
Takýmto príkladom je určite turecký istanbulský futbalový klub Galatasaray S.K., ktorý na svojom štadióne nainštaloval tisíce solárnych panelov. V marci 2022 sa klub zapísal do Guinessovej knihy rekordov, keď stanovil nový svetový rekord v množstve megawattov vyprodukovaných solárnymi panelmi na štadióne Rams Park Stadyumu.
Rekordný počet 4,2 megawattov takejto energie sa rovná spotrebe energie 2 tisíc domov a zníži ročnú uhlíkovú stopu o 3 250 ton, čo naviac znamená približne 200 tisíc zachránených stromov. Kapacita štadióna je viac ako 52 tisíc divákov a solárna energia zabezpečuje až 63 – 65 % spotreby elektrickej energie.
Svoj svetelný systém štadión využíva iba na oficiálne zápasy, časť vyprodukovanej slnečnej energie zostáva nevyužitá. Preto ju predávajú do okolia. Celá myšlienka a inštalácia solárnych panelov vznikla na podnet riaditeľa štadióna, ktorý je vyštudovaný elektroinžinier.
Najzelenším futbalovým tímom na svete je anglický tím s názvom Forest Green Rovers, ktorý sa stal prvým na svete certifikovaným OSN ako uhlíkovo neutrálny tím. Klub využíva 100 % znovuobnoviteľnej energie, recykluje dažďovú vodu, má organické ihrisko a robotickú kosačku poháňanú solárnou energiou.
