Za celú históriu Zeme došlo k masovému vymieraniu druhov celkovo päťkrát. V minulosti by sa to dalo nazvať ako prirodzený kolobeh, ale ak k niečomu takému dôjde aj v súčastnosti, k príčinám sa môžu pridať aj desivé klimatické zmeny, ku ktorým prispelo ľudstvo.
Superpočítač predpovedá, že do konca tohto storočia vyhynie viac ako štvrtina zvierat a rastlín. Za pomoci vedeckého modelovania, ktoré vytvoril, vedci zdieľali desivú predpoveď, ktorá hovorí, že 10 percent rastlín a živočíchov bude vyhubených do roku 2050, pričom 27 percent vyhynie do roku 2100, uvádza sa na portáli Unilad.
Posledná generácia
Model naznačuje, že deti, ktoré sa narodili túto generáciu, budú poslednými, ktoré budú mať možnosť vidieť zvieratá, vrátanie slonov alebo koál. Výskumníci naznačujú, že Zem bude pravdepodobne čeliť šiestemu masovému vymieraniu, ktoré je spôsobené rôznymi faktormi, do ktorých sa zaraďujú aj klimatické zmeny či zmeny v spôsobe využívania pôdy.
Tím vedcov takisto uvádza, že predchádzajúce modely vyhynutia sú také presné preto, lebo nezohľadňujú „spoločné vymieranie“ – keď druh vyhynie, pretože druh, ktorým sa živil a potreboval ho na prežitie, vyhynul tiež. Je to ako taký depresívny dominový efekt.
Autor štúdie, profesor Corey Bradshaw z Flinders University, vysvetľuje: „Pomyslite na predátorov, ktorí strácajú svoju korisť v dôsledku zmeny klímy. Strata druhu koristi je primárne vyhynutie, pretože priamo podľahol narušeniu. Ale keď nemá čo jesť, vyhynie aj jeho predátor, čo znamená spoločné vyhynutie.“
„Alebo si predstavte parazita, ako stratí svojho hostiteľa v dôsledku odlesňovania alebo kvitnúcu rastlinu, ktorá stratí svojich opeľovačov, pretože sa príliš zahreje. Každý druh je nejakým spôsobom závislý od iných.“
Využili superpočítač
Pre svoj výskum použili jeden z najsilnejších superpočítačov v Európe, aby vytvorili syntetickú Zem, ktorú naplnili virtuálnymi druhmi s tisíckami „potravinových sietí“, ktoré sú prepojené tým, akým iným zvieraťom sa živia, aby prežili. „Táto štúdia je jedinečná, pretože zodpovedá sekundárnemu účinku na biodiverzitu, pričom odhaduje vplyv vyhynutých druhov v miestnych potravinových sieťach nad rámec priamych účinkov,“ vysvetľuje Bradshaw. „Výsledky ukazujú, že vzájomné prepojenia v rámci potravinových reťazcov zhoršujú stratu biodiverzity na predpokladanú mieru až 84 percent pre najcitlivejšie druhy počas nasledujúcich 75 rokov.“
„V porovnaní s tradičnými postupmi na predpovedanie vyhynutia, náš model poskytuje podrobný pohľad na variácie vo vzorcoch druhovej diverzity v reakcii na súhru klímy, využívania pôdy a ekologických interakcií,“ pokračuje profesor.
„Deti, ktoré sa dnes narodia a dožijú sa 70 rokov, môžu očakávať, že budú svedkami miznutia doslova tisícov rastlinných a živočíšnych druhov od drobných orchideí a najmenšieho hmyzu, až po ikonické zvieratá, ako slon a koala. Všetko v jednom ľudskom živote.“
