Malawijské jazero Chilwa sužujú čoraz častejšie obdobia sucha. Jeho rozloha sa vplyvom klimatických zmien čoraz viac zmenšuje a miestni obyvatelia tak zápasia o zdroje potravy, píše denník The Guardian.
„Mnoho rybárov bolo nútených bojovať o pozemky v blízkosti brehov jazera, zatiaľ čo iní museli migrovať do mesta,“ spomína miestny obyvateľ, 52-ročný Alfred Samuel. „Len tak-tak sme nakŕmili naše deti, pretože jazero nedokázalo poskytnúť dostatok rýb alebo vody na pestovanie ryže.“
Alfred Samuel na jazere rybárči už od 80. rokov minulého storočia a na pokles hladiny jazera je zvyknutý. Stále nepredvídateľnejšie počasie ale ohrozuje živobytie viac ako 1,5 milióna ľudí naprieč tromi okresmi. Tí sú na druhom najväčšom Malawijskom jazere závislí.
#ClimateChangeIsReal
— Benson Linje (@BensonLinje) September 28, 2018
Have seen firsthand how Lake Chilwa in Zomba, #Malawi , has almost dried up. Locals report zero fish & the once vibrant fish trading centre of Kachulu is fast becoming a ghost place. pic.twitter.com/HuBzG0kYSO
Keď misionár a objaviteľ David Livingstone dorazil v roku 1859 k jeho brehom, oznámil, že je 90 až 130 kilometrov dlhé. Teda zhruba dvakrát väčšie než dnes. Námestník ministerstva pre rybolov Friday Njaya hovorí, že jazero sa môže počas obdobia dažďov rozrásť o ďalších dvetisíc kilometrov štvorcových. V posledných rokoch sa ale zmenšilo na menej ako 1 200 kilometrov štvorcových, keďže oblasť postihli extrémne suchá.
V roku 2018 sa jazero zmenšilo asi o 60 percent. Ľudia, ktorí sa živili rybolovom, sa museli presťahovať, aby vôbec prežili. Existujú obavy, že tento rok by sa to mohlo zopakovať, pretože v povodí jazera Chilwa napršalo menej než tisíc milimetrov zrážok.
Jazero ale potrebuje viac ako meter zrážok, aby si udržalo svoju hladinu. Nespoľahlivé zrážky sú podľa expertov výsledkom ľudskej činnosti - najmä odlesňovania, ktoré zohráva zásadnú úlohu pri degradácii životného prostredia a klimatickej kríze.
The shrinking of Lake Chilwa, Malawi (Africa)—important food source for local community. #USGS #landsat pic.twitter.com/XqQjaxIN4i
— USGS (@USGS) January 15, 2014
Obyvatelia sú čoraz chudobnejší
Alfred Samuel má šesť detí, loví ryby a pestuje ryžu. Pred rokom 2012 zarábal 40-tisíc malawijských kwách, čo je približne 41 eur denne na predaji rýb a o niečo viac ako 1,2-milióna kwách ročne na ryži (1245 eur). Teraz mu však predaj rýb vynáša iba päťtisíc kwách denne (5,19 eur), zatiaľ čo na predaji ryže zarobí okolo 570-tisíc (591 eur) ročne.
„Rybolov je stále ťažší. Snažíme sa venovať iným aktivitám - ako je pletenie košíkov a lov vtákov, no stále si s tým nevystačíme, pretože klimatické zmeny ovplyvnili aj populáciu vtákov,“ tvrdí Alfred Samuel. Podľa regionálneho riaditeľa neziskovej organizácie Leadership for Environment and Development (LEAD) pre južnú a východnú Afriku Sostena Chiothyho jazero vysychá častejšie, pretože klimatické zmeny spôsobili extrémne počasie.
„Porovnajte si napríklad predchádzajúce roky, počas ktorých jazero vyschlo - roky 2018, 2012, 1996, 1973 - alebo tak nejako a tiež 40. roky minulého storočia. Prirodzený cyklus vysychania v tom čase trval približne 25 až 40. Teraz však k nemu dochádza každých tri až päť rokov,“ varuje Chiothy.
Farmári bojujú o prežitie
Na región tiež neblaho pôsobia zlé poľnohospodárske praktiky. Tvrdí to úradník ministerstva pre rybolov v okrese Zomba Nickson Kamea Masi. „Niektorí ľudia pestujú svoje plodiny na brehu jazera a riek, ktoré sa do neho vlievajú. Ničia pritom rákosie a ďalšie rastliny, ktoré zabraňujú erózii a znečisťovaniu jazera,“ vysvetľuje.
Vanishing Lake Chilwa in Malawi highlights the human cost of climate change, reveals new gallery from WaterAidhttps://t.co/aRVtaTsgV0@wateraid pic.twitter.com/NQJQBhlNTA
— EthicalMarketingNews (@ethicalmarket) September 5, 2021
V regióne zaviedli niekoľko opatrení, ktoré zabezpečia udržateľnejšie poľnohospodárstvo. Tie však majú podľa rybára Samuela len veľmi malý dopad na miestnych pestovateľov plodín. Tradičný vodca z okresu Zomba N'kagula hovorí, že farmári sú stále chudobnejší a kvôli klesajúcej hladine jazera zápasia o prežitie.
„Žijeme v spoločnosti, kde sa všetko mení. Musíme prijať, že klimatická zmena je skutočná a všetci zodpovedáme za to, čo sa deje. Buďme jednoducho zodpovední,“ dodáva.
