Tento mesiac sa začali vesmírne preteky, ktoré navždy zmenia cestovanie do vesmíru. 11. júla zaletel Sir Richard Branson na hranicu vesmíru, o niekoľko dní sa ešte „o pár kilometrov vyššie“ pozrel bývalý riaditeľ Amazonu Jeff Bezos.
K tomu všetkému sa má tento rok pridať ešte aj Elon Musk, ktorého SpaceX Crew Dragon ľuďom ponúkne možnosť niekoľkodňového orbitálneho cestovania. Vesmír sa tak otvára aj ľuďom, ktorí sa nemusia celý život pripravovať na zložité misie. Na druhej strane však ide o luxus, ktorý si môže dovoliť len máloktorý smrteľník.
Mnohí sa momentálne pozerajú na veľké úspechy, ktoré sa spoločnostiam Virgin Galactic a Blue Origin podarili. Netreba však zabúdať ani na obrovské environmentálne dopady. Tento súboj zatiaľ jasne vyhráva Bezosova spoločnosť, ktorá do vesmíru lieta pomocou tekutého vodíka a kyslíka.
Odlišné pohony
Virgin Galactic využíva vo svojich kozmických lodiach VSS Unity hybridný pohonný prostriedok, ktorý pozostával z tuhého paliva na báze uhlíka, polybutadiénu s koncovým číslom hydroxylovej skupiny (HTPB) a kvapalného oxidačného činidla - oxidu dusného.
Spaľovanie týchto pohonných látok poskytuje energiu potrebnú na vypúšťanie rakiet do vesmíru a zároveň generuje skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie. Spaľovaním pohonnej látky sa vytvára veľké množstvo vodnej pary, zatiaľ čo pri spaľovaní palív VSS Unity sa vytvárajú CO₂, sadze a časť vodnej pary.
Oxidant na báze dusíka používaný VSS Unity tiež generuje oxidy dusíka. To sú zlúčeniny, ktoré rapídne prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia na Zemi. Zhruba dve tretiny výfukových plynov paliva sa uvoľňujú do stratosféry (12 km - 50 km) a mezosféry (50 km - 85 km), kde môžu pretrvávať najmenej dva až tri roky.
Znečistenie tak ľahko nezmizne
Veľmi vysoké teploty pri štarte a opätovnom návrate (keď horia ochranné tepelné štíty vracajúcich sa rakiet) tiež premieňajú stabilný dusík vo vzduchu na reaktívne oxidy dusíka. Tieto plyny a častice majú veľa negatívnych účinkov na atmosféru.
V stratosfére oxidy dusíka a chemikálie tvorené rozpadom vodnej pary premieňajú ozón na kyslík a ničia ozónovú vrstvu, ktorá chráni život na Zemi pred škodlivým UV žiarením. Vodná para tiež produkuje stratosférické mraky, kvôli ktorým k tejto reakcii dochádza ešte rýchlejším tempom.
Výfukové emisie CO₂ a sadzí zachytávajú teplo v atmosfére a prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Môže tiež dôjsť k ochladeniu atmosféry, pretože mraky tvorené z emitovanej vodnej pary odrážajú prichádzajúce slnečné svetlo späť do vesmíru.
Netreba však zabúdať ani na samotný štart zo zemského povrchu, pri ktorom sa škodlivé látky do ovzdušia rozptyľujú skutočne „raketovým“ tempom. Aby si si to vedel čo najlepšie predstaviť, tak emisie CO₂ pre približne štyroch turistov pri kozmickom lete budú 50 až 100-krát viac ako pri pri diaľkových letoch (a teda približne jedna až tri tony na cestujúceho).
