Táto situácia, spôsobená rokmi pretrvávajúceho sucha, obyvateľov tohto ostrovného štátu núti, aby konzumovali kobylky, plody kaktusov, listy či dokonca blato, upozornil výkonný riaditeľ Svetového potravinového programu (WFP) David Beasley.
Beasley nedávno bol na Madagaskare a to, čo tam zažil, prirovnal k scénam z hororových filmov. Regionálna riaditeľka WFP pre južnú Afriku Lola Castrová, ktorá Beasleyho sprevádzala na ceste po Madagaskare, vo videorozhovore s novinármi v newyorskom sídle OSN označila potravinovú krízu na ostrove za „veľmi dramatickú“ a varovala, že “to najhoršie ešte len príde“.
Poukázala na to, že na Madagaskare sa ľudia ocitli na pokraji hladomoru, pričom sa tak stalo v dôsledku klimatických zmien s dramatickými následkami pre životy miestnych ostrovanov. Podľa Castrovej je okamžitá reakcia zo strany medzinárodného spoločenstva teraz „viac ako nutná“.
Vysvetlila, že “títo ľudia k zmenám klímy ničím neprispeli, ale na ich pleciach spočinula celá ťarcha jej dôsledkov“.
Podľa WFP je Madagaskar, ležiaci pri juhovýchodnom pobreží Afriky, “prvou krajinou na svete, ktorá v dôsledku klimatickej krízy zažíva hladomor.“
Najhoršia situácia je na južnom Madagaskare. OSN už pred viac ako mesiacom varovala, že „akútnej neistote“, pokiaľ ide o dostupnosť potravín, je vystavený vyše milión ľudí v tejto oblasti.
Väčšina obyvateľov južného Madagaskaru závisí od poľnohospodárstva, chovu hospodárskych zvierat a rybolovu. Produkcia potravín tam je však od roku 2019 dramaticky nízka.
Ostrov v Indickom oceáne je stále ťažko prístupný, a to tak pre humanitárnu pomoc, ako aj pre médiá, a to kvôli pandémii a obmedzeniam, ktoré ju sprevádzajú.
Humanitárne agentúry sa zatiaľ bez väčšieho úspechu snažia upozorniť na tragickú situáciu, keď chýbajú finančné prostriedky na zabezpečenie dostatočnej pomoci.
