Či už sa ti hmyz protiví alebo nie, faktom je, že bez neho by sme na svete toho príliš veľa nezmohli. Je totiž mimoriadne dôležitý a od jeho práce sa odvíja množstvo ďalších vecí, ktoré ovplyvňujú ľudskú činnosť. Vedci teraz zistili, že hmyz, ktorý udržiava svet v chode opeľovaním rastlín a podporou potravinových reťazcov, čelí vážnym rizikám.
Podľa štúdie zverejnenej v stredu v magazíne Nature má kombinácia klimatických zmien a ťažkého poľnohospodárstva zásadný vplyv na množstvo a rozmanitosť hmyzu.
Hmyzu ubúda
Ako píše NBC News, v oblastiach, kde bolo zdokumentované výrazné otepľovanie a kde bola pôda premenená na intenzívne poľnohospodárstvo, bol hmyz až takmer o 50 percent menej hojný a bolo možné nájsť o viac ako štvrtinu menej druhov, uviedla štúdia.
Mnohí vedci sú znepokojení tempom poklesu populácie hmyzu. Výskumníci použili údaje zozbierané po celom svete v 264 predtým publikovaných štúdiách biodiverzity, ktoré zahŕňali takmer 18-tisíc druhov vrátane včiel, chrobákov, kobyliek a motýľov. Štúdia obsahuje viac ako 750-tisíc údajových bodov.
„Veľkosť týchto zmien je dosť vysoká,“ povedal hlavný autor štúdie Charlie Outhwaite, postdoktorandský výskumník na University College London. „V globálnom meradle musíme zvážiť biodiverzitu a hmyz, konkrétne v našich globálnych potravinových reťazcoch.“
Ročne aj dve percentá
David Wagner, entomológ z Connecticutskej univerzity, ktorý sa na výskume nezúčastnil, uviedol, že štúdia dôkladne dokumentuje straty hmyzu v čase, keď ľudia „v podstate vymazávajú veľké časti stromu života v krátkom čase“. Wagner, ktorého predchádzajúci výskum naznačil, že svet každý rok stratí 1 až 2 percentá hmyzu, uviedol, že nová štúdia je jedinečná pre svoj široký rozsah a veľkosť.
„Existuje veľa štúdií o klimatických zmenách a hmyze. Táto je možno najväčšia a najkvantitatívnejšia. Má globálny rozsah a skutočne sme potrebovali údaje z južnej pologule a tropických oblastí,“ povedal Wagner. „To je kolíska pre strom života - 80 percent všetkých zvierat a rastlín je v trópoch.“
Nový výskum zistil, že tropické oblasti patria medzi tie, ktoré sú najviac ohrozené ťažkými stratami. Štúdia však má aj určité obmedzenia. Zamerala sa síce na to, ako sa hmyzu darilo v rôznych lokalitách a podmienkach, ale nehodnotila, ako sa druhom darilo v priebehu času.
Hmyz totiž čelí ďalším hrozbám, ktoré by sa mohli prekrývať alebo zhoršovať vplyvy teploty a krajiny, vrátane zmeny intenzity zrážok, znečistenia, používania pesticídov či svetelného znečistenia. Hmyz zohráva kritickú a často podceňovanú úlohu v ekosystémoch. Sú zdrojom potravy pre iné tvory, pomáhajú rozkladať organický odpad a opeľujú rastliny.
Bez neho sme stratení
„Hmyz spája všetko dohromady,“ povedal Wagner. „Ak odstránite hmyz z planéty, v podstate život, ako ho poznáme, by sa úplne zastavil. Nemali by sme toľko produkcie pôdy. Neexistoval by život vtákov. Na súši by sa vyprodukovalo málo potravín. Stratili by sme veľa ovocia a poľnohospodárskych plodín.“
V niektorých oblastiach už teraz nie je dostatok hmyzu a je to aj vidieť. Na týchto územiach už museli zasiahnuť ľudia, aby systém udržali v prevádzke a dokázali naplniť celosvetové potreby.
„Vezmite si čokoládu: Kakao opeľujú predovšetkým pakomáre, tie otravné mušky, ktorých sa chcete zbaviť. Ale bez nich by sme nemali kakao,“ hovorí Outhwaite. „V mnohých oblastiach, kde sa produkuje kakao, ručne opeľujú rastliny, aby zvýšili výnosy, aby držali krok s dopytom.“
Samotná štúdia však neprináša len negatívne správy. Výskumníci identifikovali aj dramatické rozdiely v vplyvoch zmeny klímy v závislosti od poľnohospodárskych postupov a toho, koľko prirodzeného prostredia zostalo v blízkosti nedotknutého. „Krajina poskytuje viac zdrojov, čo vedie k vyššej diverzite v tejto oblasti,“ povedal Outhwaite.
Ponechanie týchto neporušených ekosystémov by mohlo zlepšiť početnosť a druhovú diverzitu. Wagner povedal, že by to malo podnietiť prehodnotenie toho, ako svet hospodári a poskytuje ľuďom jedlo. „Naozaj musíme dôkladne premýšľať o riešeniach a o tom, ako budeme robiť poľnohospodárstvo v teplejšej budúcnosti.“
Európa je na tom zle
Rovnako tak nie všetok hmyz zaznamenal len pokles. Niektorým regiónom s miernym podnebím sa darilo lepšie. „Myslíme si, že je to pravdepodobne preto, že v miernom pásme, kde sa klíma otepľuje, sú druhy bližšie k hraniciam chladu ako k hraniciam horúčav,“ hovorí Outhwaite. „V týchto druhoch analýz sú vždy víťazi a porazení.“
Dramatický pokles je však vidieť najmä v Európe. „Teraz máme konečne dostatok údajov,“ povedal Wagner. „Údaje sú pevné ako skala. Máme tu skutočný problém.“
