Vírusy ovládnu svojich hostiteľov a prinútia ich, aby sa zabili, čím sa môžu ľahšie rozšíriť na svoje ďalšie obete. Na prvý pohľad to vyzerá ako námet hororového filmu, no v skutočnosti ide vo svete hmyzu o nie až tak ojedinelý jav.
Celá skupina vírusov
Vedci si dokonca myslia, že tento proces v skutočnosti prebieha už stovky miliónov rokov, píše portál ScieneAlert.
Vyzerá to tak, že ich najnovší výskum konečne poodhalil, ako to celé presne prebieha. Konkrétne by malo ísť o skupinu vírusov, známych ako nukleopolyhedrovírusy (NPV), ktoré sa zameriavajú na húsenice Černopásky bavlníkovovej.
Už viac ako storočie je pozorované, že NPV doslova vyženú svojich húsenicových hostiteľov pred smrťou na vrchol rastlín. Pre húsenice je však prirodzené, že tesne pred tým, ako sa zakuklia, klesajú čoraz viac smerom k zemi. Teraz máme konečne lepšiu predstavu o základnom mechanizme tejto „choroby v korunách stromov“.
Všetko podľa vedcov súvisí s fototaxiou, respektíve spôsobom, akým sú organizmy priťahované k svetelnému zdroju (akým je Slnko). V novej štúdii výskumníci z Čínskej poľnohospodárskej univerzity uskutočnili sériu experimentov s húsenicou druhu Mora bavlníková infikovanou NPV, ktorý dostal názov HearNPV.
Zásadné nové zistenia
„Mechanizmy, ktorými parazity a patogény manipulujú so správaním hostiteľa, sú predmetom širokého záujmu, ale len málo štúdií ich definitívne charakterizovalo,“ píšu vedci vo svojom článku, ktorý bol publikovaný v Molecular Ecology.
„Tu ilustrujeme, ako HearNPV indukuje zvýšenú fototaxiu u lariev únosom zrakového vnímania hostiteľa a spúšťaním lezeckého správania, čo spôsobuje, že infikované larvy umierajú vo zvýšenej výške.“
Predchádzajúci výskum naznačoval, že húsenice infikované HearNPV boli priťahované k svetelným zdrojom, a tu to bolo potvrdené pomocou LED svetiel, sklenených trubíc a šplhacej siete. Hmyz s vírusom by jednoducho skončil mŕtvy na vrchu pletiva a čím vyššie bolo svetlo umiestnené, tým vyššie zároveň stúpal.
Ďalšie testy so svetlami v rôznych polohách potvrdili, že to bolo osvetlenie, ktoré húsenice priťahovalo, a nie reakcia na gravitáciu alebo vyššie nadmorské výšky, a že ich videnie bolo použité proti nim: slepá húsenica nebola ovplyvnená HearNPV vírusom v rovnakom rozsahu, ako zdravé jedince.
Vírus sa chce šíriť ďalej
Ako všetko toto lezenie pomáha vírusu, nie je úplne jasné. Ale ak húsenice zomierajú vo výškach, pravdepodobne to dáva hostiteľskému vírusu väčšiu príležitosť šíriť sa ďalej, či už je prenášaný vetrom alebo zjedený predátorom. „Keďže slnečné svetlo svieti na rastliny zhora, pozitívna fototaxia je pravdepodobne spoľahlivým mechanizmom, ktorý zabezpečí, že infikované larvy uhynú vo vysokých nadmorských výškach na hostiteľských rastlinách,“ píšu vedci.
Po potvrdení predchádzajúcej hypotézy sa výskumníci pozreli na genetické rozdiely medzi infikovanými a neinfikovanými húsenicami. Našli šesť génov zapojených do reakcie na svetlo, ktoré sa prejavovali odlišne, keď sa uchytil vírus HearNPV. Následne identifikovali tri, ktoré sa zdajú byť najrelevantnejšie.
Išlo o gény na detekciu krátkovlnného svetla, dlhovlnného svetla a toho, ktorý premieňa svetlo na elektrické signály. Keď boli tieto gény u infikovaných húseníc potlačené, bolo menej pravdepodobné, že hmyz bude priťahovaný miestnym zdrojom svetla alebo že zomrie blízko neho.
To všetko znamená, že tieto nukleopolyhedrovírusy zrejme unášajú prirodzenú afinitu hmyzu k svetlu a používajú ho proti nemu. Ďalšou otázkou pre vedcov je presne to, ako sú tieto gény manipulované vírusom. To už je ale príbeh pre inú štúdiu.
