Sto miliárd ton oxidu uhličitého by bolo možné odstrániť zo vzduchu do konca storočia prostredníctvom vegetariánskej stravy a obnovy divokej poľnohospodárskej pôdy. To je odhad štúdie potenciálnych úspor uhlíka pri premene uvoľnenej pôdy na prírodu, informuje BBC.
Štvrtina celosvetových emisií skleníkových plynov pochádza z potravín a poľnohospodárstva, pričom väčšinu tvoria hospodárske zvieratá v bohatých krajinách. Práve tie potrebujú obrovské množstvo pôdy na pasenie a pestovanie krmiva.
Dá sa to dosiahnuť
Štúdia zistila, že ak by sa bohatšie krajiny odklonili od stravy bohatej na mäso, na pestovanie potravín by bolo potrebnej oveľa menej pôdy a obrovské oblasti by sa mohli ponechať na návrat do ich prirodzeného stavu s divokými rastlinami a stromami, ktoré odčerpávajú uhlík z atmosféry.
Táto „dvojitá klimatická dividenda“ by sa dala dosiahnuť prepojením pôdy, potravín, verejného zdravia a politiky v oblasti klímy. „Je to dvojitý zásah,“ povedal doktor Paul Behrens z Leidenskej univerzity v Holandsku, ktorý viedol výskum.
„Vieme, že zmena stravovania môže ušetriť obrovské množstvo emisií tým, že sa vyhneme emisiám zo živočíšneho poľnohospodárstva, ale môžeme tiež ušetriť veľké množstvo pôdy, ktorú možno použiť na sekvestráciu uhlíka z atmosféry,“ doplnil Behrens.
100 miliárd ton oxidu uhličitého
Výskumníci odhadli vplyv prechodu na stravu s trochou mäsa, ale zároveň s množstvom zeleniny u viac ako päťdesiatich krajín s vysokými príjmami. Odhadujú, že táto „planetárna zdravotná strava“ by znížila ročné emisie z poľnohospodárskej výroby takmer o dve tretiny.
Návrat bývalej poľnohospodárskej pôdy do jej prirodzeného stavu by do konca storočia odstránil z atmosféry 98,3 miliardy ton oxidu uhličitého. To predstavuje asi 14 rokov celkových globálnych emisií z poľnohospodárstva.
„Ďalší spôsob, ako o tom premýšľať, je, že by ste mohli zhruba zdvojnásobiť emisie, ktoré ušetríte dodržiavaním rastlinnej stravy, ak by sa pôde umožnilo stať sa znovu divokou alebo využiť ju na opätovné zalesnenie,“ povedal Dr Behrens. Čoraz viac si uvedomujeme, že zmena klímy a príroda sú neoddeliteľne spojené a treba ich riešiť spoločne.
„Je to skutočne o tom, že máme spoločný obraz potravinovej politiky, pozemkovej politiky a klimatickej politiky súčasne a zásadne presmerujeme dotácie, aby sme to využili,“ dodal.
Napríklad v Anglicku by mohli byť farmári a vlastníci pôdy platení za to, aby premenili veľké plochy pôdy na prírodné rezervácie alebo obnovili záplavové oblasti v rámci nových vládnych dotácií na poľnohospodárstvo.
