MozambikTASR/AP/Denis Onyodi
StoryEditor

Kde je spravodlivosť? Najchudobnejšie krajiny prispeli ku klimatickým zmenám najmenej, trpia však najviac

kov09.12.2021., 13:30h
Niektoré z najchudobnejších krajín sveta majú najnižšie emisie uhlíka, a pritom najviac trpia klimatickými zmenami. Je čas na „klimatickú spravodlivosť“?
Lajkuj Brainee.sk na

V marci a apríli 2019 sa Mozambikom, jednou z najchudobnejších krajín sveta, prehnali dva ničivé cyklóny. Stovky ľudí boli zabité a milióny ďalších zostali odkázaní na humanitárnu pomoc v základných veciach, ako je prístup k pitnej vode. Prvá búrka, cyklón Idai, bola druhou najsmrteľnejšou búrkou, ktorá kedy zasiahla južnú pologuľu. Druhý, cyklón Kenneth, bol najsilnejší, aký kedy zasiahol Afriku.

Tento rok viedlo veľké sucho k úplnému vymiznutiu zdrojov potravy na Madagaskare, uvádza Svetový potravinový program OSN . Podmienky podobné hladomoru spôsobené klimatickými zmenami nútia ľudí jesť iba kobylky a listy kaktusov.

Katastrofické udalosti, ako sú tieto, poukazujú na to, ako veľmi zasiahli klimatické zmeny už milióny ľudí na celom svete, z ktorých mnohí len málo prispeli ku globálnym emisiám. Od vĺn horúčav a záplav až po stúpanie hladiny morí a topenie ľadovcov sa každý rok dozvedáme viac o vplyve človeka na našu klímu – a stále sme svedkami ďalších jeho vplyvov. Píše BBC.

Cyklón Kenneth Prírodná katastrofa TASR/AP/Tsvangirayi Mukwazhi

​Čo je medzinárodná klimatická spravodlivosť?

Klimatická spravodlivosť znamená pre mnohých ľudí veľa vecí, ale jej jadrom je uznanie, že tí, ktorí sú neúmerne ovplyvnení zmenou klímy, zvyčajne nie sú tí, ktorí sú za ňu najviac zodpovední.

Klimatické zmeny nie sú len environmentálnym problémom: sú v interakcii so sociálnymi systémami, privilégiami a zakorenenou nespravodlivosťou a nerovnomerne ovplyvňujú ľudí rôznych tried, rás, pohlaví, krajín a generácií. Cieľom klimatických riešení, ktoré navrhli zástancovia klimatickej spravodlivosti, je riešiť dlhotrvajúce systémové nespravodlivosti.

„Veľmi bohatá a veľmi malá menšina svetových krajín a korporácií bola hlavnou príčinou klimatických zmien, zatiaľ čo nepriaznivé účinky klimatickej krízy dopadajú predovšetkým na najchudobnejšiu väčšinu,“ hovorí Yeb Saño, výkonný riaditeľ Greenpeace Southeast a predtým klimatický vyjednávač pre Filipíny.

Klimatická spravodlivosť demonštrant Unsplash/Mika Baumeister

​Klimatická spravodlivosť je tiež silne prepojená s historickými nespravodlivosťami. „Súvisí to s tým, ako klimatická kríza vznikla, kto ju spôsobil, a teda v konečnom dôsledku aj to, kto skutočne potrebuje prijať najväčšie množstvo opatrení," hovorí Trusha Reddy, šéfka energetiky a klimatickej spravodlivosti v Africkej aliancii WoMin. 

„My ako privilegovaná časť sveta sme spôsobili globálny problém, ktorý dopadne primárne na chudobné krajiny, ktoré napríklad nebudú obývateľné kvôli vysokým teplotám, “ povedal pre Brainee Jakub Hrbáň z iniciatívy Klíma ťa potrebuje.

​Je jasné, že globálne emisie treba znížiť, aby sa predišlo nebezpečným úrovniam klimatických zmien. Ale pre mnohých je základom klimatickej spravodlivosti potreba spravodlivosti v tom, kto znižuje aké emisie, berúc do úvahy historické aj súčasné okolnosti. „Nemôžete mať svoje luxusné emisie, a potom ukazovať prstom na osobu, ktorá má emisie, len aby prežila," hovorí Farhana Sultana, docentka geografie na Syracuse University v New Yorku. „To je absolútne nespravodlivé."

Mozambik

Napríklad len 0,09 % celkových svetových emisií vzniká v Mozambiku. Každý z jeho 31 miliónov obyvateľov má v priemere uhlíkovú stopu približne štvrtiny niekoho v Spojenom kráľovstve. Mozambik patrí medzi mnohé zraniteľné krajiny, u ktorých sa očakáva, že budú niesť bremeno dôsledkov zmeny klímy, ale len ťažko možno očakávať, že dramaticky zníži svoje vlastné emisie.

Mozambik ľudia TASR/AP/Tsvangirayi Mukwazhi

​Existuje mnoho ďalších aspektov medzinárodnej klimatickej spravodlivosti, ktoré sa prelínajú s tlakom jednotlivých krajín na znižovanie emisií. Jedným veľkým sú peniaze.

Mnohé chudobnejšie krajiny nemali možnosť nahromadiť bohatstvo spaľovaním obrovského množstva fosílnych palív, ale teraz sa od nich žiada, aby sa ich vzdali, čo je problém, ktorý uznali aj rokovania OSN. V roku 2009 sa rozvojovým krajinám od roku 2020 každoročne sľúbilo 100 miliárd dolárov (73 miliárd libier), aby im pomohli vyrovnať sa s klimatickými zmenami, čo je prísľub, ktorý sa niekedy označuje ako „veľká výhoda“ Parížskej dohody.

​Teraz je jasné, že tento sľub nebol splnený. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá sleduje tieto financie, vyčíslila v roku 2019 sumu na 79,6 miliárd dolárov (58 miliárd libier) a uviedla, že ročné financovanie vo výške 100 miliárd dolárov očakáva len v roku 2023. V júni 2021 generálny tajomník OSN António Guterres kritizoval krajiny G7 za to, že nesplnili prísľub 100 miliárd dolárov, pričom poznamenal „istú mieru nedôvery“ v súvislosti s týmto cieľom.

Problémom však nie je len celková suma financií na ochranu klímy. Existujú tiež obavy, či sa tieto peniaze rozdeľujú spravodlivo. Napríklad 71 % finančných prostriedkov na boj proti zmene klímy v roku 2019 bolo rozdelených skôr ako pôžičky než granty.

„Toto je trestné, pôžičky považujete za klimatické financie, ktoré sa vám vrátia aj s úrokmi?" hovorí Singh. „Ak tých 100 miliárd dolárov nie je skutočných a zahrniete do toho pôžičky a záruky a investície a všetko, realita je taká, že sila týchto 100 miliárd dolárov na získanie biliónov [ďalších dolárov] tiež klesá."

Nerovnosti sa v časoch krízy systematicky prehlbujú. Je vedecky dokázané, že marginalizované skupiny doplatia na klimatickú krízu najviac. Množstvo politikov u nás i vo svete však pristupuje k riešeniu týchto problémov laxne.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/klimaticka-zmena, menuAlias = klimaticka-zmena, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
02. august 2022 02:53