Potravinový systém, od výroby po spotrebu až po tvorbu odpadu, má veľký vplyv na životné prostredie a na naše zdravie. Európska únia prednedávnom schválila novú stratégiu s názvom Farm to Fork (Z Farmy na stôl), ktorej cieľom je zlepšiť podmienky pre farmárov, chrániť životné prostredie a priniesť kvalitné potraviny pre všetkých.
Ako a kedy vznikol nápad, že vytvoríte farmu Dreamfarm?
Myšlienka vznikla zhruba pred 6 rokmi avšak len ako myšlienka pestovať si zeleninu pre vlastnú potrebu (samozrejme aj pre rodinu). To, v akej podobe je náš projekt dnes, trvalo 4 roky. Je to celkom dlhá doba, ale popri tom ako to tvoríme, lebo ešte ani zďaleka nie sme na konci, sa aj vzdelávame a skúšame nové veci.
Dlhodobo sa venujete regeneratívnemu poľnohospodárstvu, viete nám v skratke vysvetliť čo to je a o čo v ňom ide?
Regeneratívne poľnohospodárstvo sú poľnohospodárske praktiky, ktoré aktívne uchovávajú kvalitu a zdravie pôdy, biodiverzitu, zdravé ekosystémy, kvalitu vody a pritom produkujú dostatočné množstvo vysokonutričných potravín.
V čom sa regeneratívne poľnohospodárstvo líši od toho ekologického?
Rozdiel medzi tým nie je až taký veľký, nakoľko oba spôsoby majú za cieľ nepoškodzovať životné prostredie a používať techniky, ktoré, naopak, chránia či už pôdu, biodiverzitu alebo vodu...
Ak by sme to však mali rozmeniť na drobné, tak v regeneratívnom poľnohospodárstve je cieľom zlepšovať svojou činnosťou to, čo už máme. Čiže pôdu, biodiverzitu a vodu. Takzvané industriálne bio pestovanie, ktorého výsledky respektíve produkty môžeme nájsť v obchodných reťazcoch je spôsob viac zameraný na ekonomický profit a nie vždy je prioritou chrániť a zlepšovať vyššie vymenované aspekty.
Prečo je regeneratívne poľnohospodárstvo lepšie aj pre naše životné prostredie či klímu?
Pretože svojou činnosťou prispieva k regenerácii životného prostredia, zádržnosti vody, pestrosti čiže biodiverzity a ku kvalite pôdy - pretože ak je kvalitná pôda, tak sú kvalitné rastliny a tým pádom zdraví ľudia. To ako funguje sieť, ktorú nevidíme, čiže to, čo sa odohráva pod pôdou, nevieme.
Je to súbor vecí, ktoré prispievajú k zlepšeniu. Napríklad k samotnej zádržnosti uhlíka v zemi, ktorý je potrebný na život na tejto planéte. Preto potrebujeme uhlík uchovávať a nie uvoľňovať do prostredia, kde spolu s kyslíkom tvorí skleníkový plyn. Pôda a rastliny ho uchovávať dokážu. Stačí, ak nebudeme zasahovať.
Ako obrábate pôdu? Aké techniky pôde pri obrábaní škodia a aké jej naopak pomáhajú?
My používame metódu NO DIG, čo znamená, že pôdu neorieme, neprekopávame, neprevraciame, tým nenarúšame jej prirodzené vrstvy. Aby sme boli schopní pestovať, tak používame hlboký mulč – v našom prípade je to kompost a v chodníkoch oddeľujúcich záhony máme štiepku. My v podstate pôdu chránime pred poveternostným vplyvom ako je napríklad pôsobenie Slnka - Slnko je síce základom pri raste rastlín, ale tým, že je pôda živý organizmus, tak ako aj ľudská pokožka (náš najväčší orgán), tak ju potrebuje ochrániť pred spálením, vysúšaním vetrom, nadmerným prívalom vody, alebo jej nedostatkom.
Preto mulč slúži ako ochrana. Pôde vo všeobecnosti škodí narúšanie jej vrstiev, čo sa deje pri oraní či rýľovaní.
Tým sa narúšajú prirodzené funkcie ako je napríklad absorpcia a priepustnosť vody. Oranie a rýľovanie spôsobuje zhutňovanie. Tým pádom pri prívalových dažďoch, alebo aj počas obdobia dažďov, pôda nedokáže vstrebať dané množstvo vody. To má za dôsledok odmývanie vrchnej časti, takzvanej TOP SOIL, čiže tej úrodnej, a, samozrejme, vznikajú obrovské mláky na poliach, ktoré nezabezpečia vlahu pre rastliny, lebo neprejde voda do nižších vrstiev.
Správne to chápem, nepoužívate vôbec žiadnu chémiu?
Správne, nepoužívame žiadnu chémiu. Ak náhodou niečo rastlinám chýba tak používame rôzne výluhy z prírodných zdrojov a na ochranu používame mechanické prekrytie, čiže siete a textílie.
V čom sú vaše plodiny lepšie ako tie bežné, z obchodu?
V prvom rade ide o čerstvosť. Na trh, ale aj do balíčkov pre CSA členov, zbierame plodiny deň vopred a niektoré v daný deň predaja alebo rozvou. Čerstvejší as byť už nedá.
Druhým rozdielom je nutričná hodnota a s ňou spojená chuť, vôňa, veľkosť a unikátnosť danej plodiny.
Ako vyzerá váš bežný deň na farme?
Je to rôzne a záleží na ročnom období – či je deň zberu, rozvozu, sadenia... ale v skratke: Ráno sa pootvárajú fóliovníky aby prúdil vzduch, dáme si raňajky a potom si v záhrade prechádzame jednotlivé sekcie a povieme si, čo kto ide robiť – čistenie záhonov od buriny ak narástla, kontrola či niekde nemáme vošky, húsenice a iných škodcov. Ak treba, tak sadíme priesady, ktoré sme si pripravili a neskôr sa polieva. Máme dlhodobý plán, čo kedy treba robiť a tá denná rutina sa nemení. Niekde medzitým si nazbierame zeleninu a spravíme si obed.
Ovplyvnila pandémia vaše podnikanie?
Keď to celé vypuklo prvýkrát, tak my sme boli vo fáze, že sme mali všetko nasadené a niektoré rastliny už aj pripravené na zber. Museli sme začať s rozvozom zeleniny, čo je časovo trošku náročné, ale ľuďom sa páčilo, že im prišla priamo domov čerstvá zelenina. Stalo sa to, že sa zatvorili reštaurácie kam sme dovážali, ale neskôr ako sa opatrenia uvoľňovali sme začali chodiť na trh do Starej tržnice. Takže v našom prípade nás veľmi neovplyvnila.
Vnímate teraz novú stratégiu Farm to fork (Z farmy na stôl), ktorú prednedávnom schválil Európsky parlament? Môže vám ako firme v niečom pomôcť?
Úprimne, registrujeme vznikajúce iniciatívy a stratégie, ale nevieme, či sa náš táto konkrétna stratégia týka vzhľadom na rozmer našej farmy. Z pohľadu farmárov sme mikro farma, ktorá momentálne nepoberá dotácie ani nič podobné. Dúfame však, že to pomôže k celkovému zlepšeniu poľnohospodárstva na Slovensku a k návratu biodiverzity, lebo je čo zlepšovať.
