Obrysy ich spoločného plánu predstavila v škótskom Glasgowe predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a americký prezident Joe Biden. „Zníženie emisií tohto silného skleníkového plynu (metánu) o tretinu v porovnaní s úrovňou z roku 2020 okamžite spomalí klimatické zmeny,“ povedala von der Leyenová na klimatickej konferencii COP26.
Šéfka EK ďalej uviedla, že metán je zodpovedný za zhruba 30 percent globálneho otepľovania od začiatku priemyselnej revolúcie v 18. storočí. „V súčasnosti rastú globálne emisie metánu rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Zníženie produkcie metánu je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť krátkodobé otepľovanie,“ dodala.
Forests are the green lungs of the earth. We need to protect and restore them.
— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) November 2, 2021
I gladly announce that we are pledging €1 billion to protect forests worldwide.
This is a clear sign of our commitment to lead global change to protect our planet in line with #EUGreenDeal. #COP26 pic.twitter.com/3LJaxXhhSm
Podľa amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý s prejavom vystúpil po Leyenovej, je zníženie emisií metánu jednou z najdôležitejších vecí, ktoré treba urobiť čo najskôr. „(Zníženie emisií metánu) bude znamenať obrovský rozdiel. A nielen pokiaľ ide o boj proti klimatickým zmenám, ako zdôraznila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. Ide o fyzické zdravie jednotlivcov a celý rad ďalších vecí. Menej emisií metánu znamená lepšie zdravie, menej astmy, zníženie strát na úrode. Posilní to naše hospodárstvo a ušetrí to firmám peniaze,“ vyhlásil Biden, ktorého citoval portál americkej televízie CNN.
Podľa agentúry Reuters je metán po oxide uhličitom hlavným plynom spôsobujúcim globálne otepľovanie. Podľa správy OSN z mája tohto roka by rapídne zníženie emisií metánu v tomto desaťročí mohlo zabrániť nárastu globálnej teploty o takmer 0,3 stupňa Celzia do roku 2040. Najviac emisií metánu spôsobujú faktory ako únik ropy, plynová infraštruktúra, staré uhoľné bane, poľnohospodárstvo či odpadové skládky. Európsko-americká iniciatíva tak bude zrejme najviac vplývať na energetický sektor, píše Reuters.