💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Krvavý vodopád netvorí krv ani riasy, ale slaná voda bohatá na železo.
- Pod ľadom prežíva viac než milión rokov izolovaný ekosystém baktérií.
- Vedci prvýkrát sledovali okamih, keď sa slaná voda dostala na povrch.
- Výskum môže pomôcť aj pri hľadaní života mimo Zeme.
Na prvý pohľad to vyzerá, akoby ľadovec v Antarktíde krvácal. Zo snehobielej krajiny vyteká tmavočervená tekutina, ktorá farbí okolie do krvavých odtieňov. Miesto známe ako Blood Falls, teda Krvavý vodopád, fascinuje vedcov aj cestovateľov už viac ako 100 rokov. A čím viac ho skúmajú, tým zvláštnejší príbeh odhaľujú, píše portál ScienceAlert.
Najnovší výskum publikovaný začiatkom tohto roka v magazíne Antarctic Science priniesol ďalší dielik skladačky. Vedcom sa podarilo lepšie vysvetliť, prečo sa červená voda z ľadovca pravidelne objavuje na povrchu.
Omyl, ktorý vydržal roky
Keď austrálsky geológ Griffith Taylor objavil toto miesto v roku 1911, myslel si, že červené sfarbenie spôsobujú riasy. Ukázalo sa však, že pravda je oveľa zaujímavejšia. Pod severnou časťou Taylorovho ľadovca sa totiž ukrýva mimoriadne slaná voda bohatá na železo.
Ide o pozostatok dávneho morského ramena, ktoré zostalo uväznené pod ľadom pred najmenej 1,5 milióna rokov. Postupne sa z neho stala extrémne koncentrovaná soľanka, ktorá nezamŕza ani pri teplotách hlboko pod bodom mrazu. Keď sa dostane na povrch a stretne sa s kyslíkom, železo oxiduje podobne ako hrdza. Práve preto voda získa výraznú krvavočervenú farbu.
Voda preniká cez stovky metrov ľadu
Dlhé desaťročia bolo záhadou, ako sa soľanka dostáva z hĺbky až na povrch. Až v roku 2017 vedci z University of Alaska Fairbanks pomocou radaru objavili približne 300-metrovú sieť skrytých kanálov vo vnútri ľadovca. Práve nimi sa voda pod vysokým tlakom pomaly presúva nahor.
Veľká koncentrácia soli znižuje bod mrazu natoľko, že voda zostáva tekutá. Navyše pri jej čiastočnom zamŕzaní vzniká teplo, ktoré ohrieva okolitý ľad a pomáha udržiavať kanály otvorené. „Hoci to znie nelogicky, voda pri zamŕzaní uvoľňuje teplo, ktoré ohrieva chladnejší ľad v okolí,“ vysvetlila glaciologička Erin Pettit. Dodala, že Taylorov ľadovec je dnes najchladnejším známym ľadovcom na svete, v ktorom voda prúdi dlhodobo.
Život bez svetla aj kyslíka
Ešte väčším prekvapením než samotná červená voda je to, čo sa ukrýva hlboko pod ľadom. Stovky metrov pod povrchom, úplne bez slnečného svetla a kyslíka, prežíva celé spoločenstvo baktérií. Od okolitého sveta bolo izolované viac než milión rokov a energiu získava zo zlúčenín síry, pretože nič iné tam nie je k dispozícii.
Mikrobiologičke Jill Mikucki z University of Tennessee trvalo niekoľko rokov, kým získala dostatočne kvalitné vzorky. Analýza následne odhalila živý mikrobiálny ekosystém, ktorý funguje v podmienkach, kde by väčšina známych organizmov neprežila.
Práve preto sa Blood Falls stali dôležitým miestom pre astrobiológov. Podobné extrémne prostredie by totiž mohlo existovať aj pod ľadom niektorých mesiacov planét v Slnečnej sústave.
Vedci zachytili okamih, ktorý nikto nečakal
Nový výskum vedený geovedcom Peterom Doranom z Louisiana State University priniesol ďalší objav. V septembri 2018 vedci úplnou náhodou súčasne sledovali ľadovec pomocou troch rôznych prístrojov. Stanica GPS merala pohyb ľadovca, kamera denne fotografovala Blood Falls a senzory monitorovali teplotu jazera pod ľadovcom.
Výsledky sa navzájom dokonale doplnili. Povrch ľadovca klesol približne o 15 milimetrov, jeho pohyb sa spomalil takmer o desať percent a kamera zaznamenala čerstvé červené škvrny pribúdajúce takmer každý deň.
Vedci tak prvýkrát priamo sledovali, ako nahromadený tlak pod ľadom vytlačil soľanku na povrch. Predpokladajú, že tento proces sa opakuje v cykloch. Tlak sa postupne zvyšuje, voda unikne, ľadovec sa mierne zmení a celý proces začne odznova.
Pokračujúce pozorovania môžu ukázať, či sa tieto udalosti časom menia. Blood Falls sa tak môžu stať jedinečným oknom do procesov, ktoré prebiehajú hlboko vo vnútri antarktických ľadovcov.
