💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- AI zatiaľ nespôsobila masovú nezamestnanosť, čísla hovoria opak.
- Technológie historicky skôr menia prácu, než ju úplne rušia.
- Najväčšie riziko je rast nerovnosti medzi ľuďmi.
- Budúcnosť závisí od toho, kto bude stroje ovládať - a kto im bude slúžiť.
Ľudia si na život s umelou inteligenciou zvykli prekvapivo rýchlo. ChatGPT má sotva tri roky, no už dnes mení spôsob, akým komunikujeme, píšeme, študujeme či pracujeme s informáciami, píše portál The Conversation.
Spolu s tým však prišla aj vlna obáv. Ak budú stroje lepšie než ľudia v čítaní zložitých právnych textov, v prekladoch jazykov či v argumentovaní, nebudú sa ľudskí zamestnanci postupne stávať zbytočnými? Nečaká nás masová nezamestnanosť? Podľa ekonóma Renauda Foucartta, vysokoškolského pedagóga v oblasti ekonómie na Lancaster University Management School, však realita zatiaľ vyzerá celkom inak.
Nezamestnanosť v Európskej únii je na historickom minime, približne šesť percent. Je to polovica oproti stavu spred desiatich rokov. V Spojenom kráľovstve je ešte nižšia, okolo päť percent, teda na úrovni boomu zo začiatku tisícročia. V Spojených štátoch je ešte nižšia, približne štyri a pol percenta.
Technológie vždy brali aj dávali
Dôvod, prečo je stále toľko pracovných miest, je jednoduchý. Technológie síce niektoré ľudské činnosti robia zbytočnými, no zároveň vytvárajú úplne nové druhy práce.
Už sa to stalo v minulosti. V roku 1800 tvorila približne tretinu britských pracovníkov poľnohospodárska trieda. Dnes v poľnohospodárstve pracuje približne jedno percento ľudí. Automatizácia poľnohospodárstva umožnila krajine stať sa lídrom priemyselnej revolúcie.
Podobný príbeh sa zopakoval v bankovníctve. Keď v roku 1967 uviedla banka Barclays v Londýne prvý bankomat na svete, objavili sa obavy, že zamestnanci pobočiek zmiznú. Stal sa presný opak.
V Spojených štátoch sa počas tridsiatich rokov rastu bankomatov počet bankových pokladníkov zvýšil o desať percent. Bankomaty znížili náklady na otvorenie pobočiek, vďaka čomu mali finančné služby k dispozícii aj menšie komunity. Až dnes, v čase, keď má každý banku v mobile, počet zamestnancov kamenných pobočiek prudko klesá.
Áno, niektoré pracovné miesta zmiznú
Foucart je realistický. Umelá inteligencia niektoré pracovné miesta skutočne zoberie. Tretina Američanov sa obáva, že kvôli nej príde o prácu - a mnohí z nich budú mať pravdu.
Od priemyselnej revolúcie však svet zažíva vlnu inovácií, ktorá poháňa bezprecedentný ekonomický rast. Umelá inteligencia je podobná revolúcia ako počítače, internet, železnice či elektrické spotrebiče. Je pomalá. Postupne mení naše návyky a popri tom vytvára priestor pre nové biznisy.
Rovnako ako zatiaľ nevidíme okamžitý ekonomický boom spôsobený umelou inteligenciou, nevidíme ani náhly kolaps zamestnanosti. Často skôr sledujeme, ako firmy používajú AI ako výhovorku pri bežnom prepúšťaní. Skutočná otázka teda neznie, koľko pracovných miest zanikne.
Otázka znie, ako sa zmení zmysluplnosť našej práce a koľko za ňu budeme zarábať. A tam môže technológia ísť oboma smermi.
Keď ťa stroj posilní, alebo z teba spraví prívesok
Bankoví pokladníci sa po príchode bankomatov stali hodnotnejšími. Namiesto počítania hotovosti mohli klientom radiť. V roku 2016 dokonca Geoff Hinton, jedna z kľúčových postáv vývoja umelej inteligencie, odporúčal, aby svet „prestal školiť rádiológov“, pretože roboty budú lepšie než ľudia v analýze snímok.
O desať rokov neskôr je v Spojených štátoch dopyt po rádiológoch rekordne vysoký. Umelá inteligencia urobila ich prácu hodnotnejšou, nie menej dôležitou. Rádiológovia dokážu ošetriť viac pacientov - a väčšina z nich sa aj tak chce rozprávať s človekom, nie so strojom. Ako pracovník teda chceš nájsť takú prácu, kde ťa stroje robia produktívnejším. Nie takú, kde sa staneš ich sluhom.
Najväčšie rizik je nerovnosť
Ďalšia veľká otázka znie, či umelá inteligencia zníži alebo zvýši rozdiely medzi ľuďmi. Na začiatku si mnohí mysleli, že keď bude mať každý prístup k AI asistentovi, ktorý vie pracovať s informáciami a jasne komunikovať, zníži sa príjmová nerovnosť. Novšie výskumy však naznačujú opak. Najviac z AI profitujú vysoko kvalifikovaní podnikatelia.
Jedným z dôvodov je, že aj prijímanie rád je zručnosť. Foucart vo vlastnom výskume so spolupracovníkmi zistil, že keď šachistom poskytneš špičkové rady, veľmi to nezmenší rozdiel medzi najlepšími a najslabšími. Menej schopní hráči totiž menej často dokážu kvalitné rady využiť.
A práve tu sa skrýva možno najväčšie riziko umelej inteligencie. Že z nej niektorí ľudia budú profitovať oveľa viac než iní.
Môže vzniknúť skupina ľudí, ktorí budú AI používať na organizovanie bežného života, no zostanú uviaznutí v nízkoproduktívnych prácach bez šance na slušný príjem. A popri nich menšia skupina privilegovaných, dobre vzdelaných ľudí, ktorí budú stroje ovládať, a spolu s nimi aj bohatstvo, ktoré vytvárajú.
Každá technologická revolúcia v dejinách urobila svet bohatším, zdravším a pohodlnejším. Prechody však boli vždy bolestivé. To, na čom teraz záleží, je, ako spoločnosť zabezpečí, aby mohol byť každý šéfom strojov, nie ich sluhom.
