💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Digitálny detox sa stal biznisom za miliardy, nie zázračným riešením.
- Aplikácie a „hlúpe telefóny“ často len nahrádzajú sebadisciplínu.
- Krátke pauzy od obrazoviek zvyčajne končia návratom k starým návykom.
- Fungujú skôr spoločné pravidlá než individuálne produkty.
Vypnúť sa od technológií dnes paradoxne niečo stojí. Podobne ako v 90. rokoch boom odvykania od fajčenia, aj digitálny detox prerástol do globálneho biznisu - od hardvéru, cez aplikácie až po „wellbeing“ turizmus. Ľudia sú ochotní platiť za únik od technológií, ktoré ich zároveň živia obsahom, píše portál The Conversation.
Podľa odhadov má trh s digitálnym detoxom hodnotu približne 2,7 miliardy dolárov a do roku 2033 sa má zdvojnásobiť. Výrobcovia predávajú minimalistické „hlúpe telefóny“ za prémiové ceny, zatiaľ čo aplikácie na blokovanie webov menia sebaovládanie na predplatné. Aj cestovný ruch naskočil na vlnu a pobyty bez signálu sa predávajú ako luxusný zážitok.
Prečo to podľa výskumu nefunguje
Ako hovorí autorka textu Quynh Hoang, lektorka marketingu a spotreby na University of Leicester, jej nový výskum realizovaný spolu s kolegami z Lancaster University ukazuje, že komerčný detox túžbu po obrazovkách väčšinou neuhasí, skôr ju len pozastaví.
Výskumníci sledovali komunitu NoSurf na Reddite počas 12 mesiacov a uskutočnili 21 hĺbkových rozhovorov. Zistili, že namiesto práce so svojimi návykmi ľudia často outsourcujú sebadisciplínu na aplikácie, časové zámky či minimalistické telefóny.
Jedna z účastníčok, Joan, to opísala takto: „Pre mňa to nie je o používaní vôle, ktorá je vzácnym zdrojom, ale o odstránení potreby túto vôľu vôbec používať.“
Falošná aktivita a kolotoč riešení
Filozof Slavoj Žižek tento jav označuje pojmom „interpasivita“, keď prenechávame sebareguláciu trhu. Výsledkom je „falošná aktivita“, kedy máme pocit, že problém riešime, no naše správanie sa nemení.
Niektorí účastníci výskumu opisovali cyklus, v ktorom každý návrat k starým zvykom viedol k nákupu ďalšieho nástroja. Iní, ako Sophia, túžili po návrate starých telefónov s fyzickou klávesnicou: „Používala by som ho do konca života, keby som mohla.“
Oázy spomalenia, nie skutočný reset
Individuálne detox zásahy majú podľa výskumov zmiešané a krátkodobé účinky. Sociológ Hartmut Rosa ich nazýva „oázami spomalenia“ - krátkymi prestávkami, ktoré neslúžia na koniec, ale na zotavenie pred ďalším kolom. Po pauze sa často vraciame k obrazovkám rovnako intenzívne, ak nie viac.
Zaujímavé príklady prichádzajú z Ázie, kde okrem rýchlo rastúceho trhu existujú aj nekomerčné riešenia. V japonskom meste Toyoake zaviedli mestské odporúčania na používanie smartfónov, vrátane spoločného pravidla, že deti prestanú používať zariadenia po 21:00.
V indickej dedine Vadgaon sa 15-tisíc obyvateľov každý večer na 90 minút úplne odpojí. Telefóny a televízory zhasnú o 19:00 a ľudia sa stretávajú vonku. Z pandémie sa stal rituál. A v auguste 2025 prijala Južná Kórea zákon, ktorý od marca zakazuje používanie smartfónov v školských triedach. Podobné pravidlo v Holandsku podľa štúdií zlepšilo sústredenie žiakov.
Ako sa nenachytať detox priemyslom
Ako hovorí autorka, technologické firmy by mali ísť ďalej než po kozmetické funkcie digitálnej pohody a niesť zodpovednosť za dizajn, ktorý podporuje nutkavé používanie. Štáty sa zas môžu inšpirovať komunitnými pravidlami. Ak sa do detoxu púšťaš sám, výskum ponúka štyri praktické odporúčania:
- Neodovzdávaj svoju kontrolu nástrojom. Aplikácia za teba problém nevyrieši.
- Pozor na návrat obsahu. Aj „dotýkanie sa trávy“ sa často končí postom na Instagrame.
- Hľadaj solidaritu, nie produkty. Vypínať sa ľahšie, keď to robia všetci.
- Získaj späť nudu. Ako pripomínal filozof Martin Heidegger, práve hlboká nuda otvára priestor na premýšľanie.