💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Zemetrasenie pri Kamčatke dosiahlo magnitúdo 8,8, jedno z najsilnejších vôbec.
- Očakávali sa obrovské vlny cunami, najmä v Japonsku a Spojených štátoch.
- Vlna však bola menšia, než vedci predpokladali.
- Dôvodom bola väčšia hĺbka otrasov a menší okamžitý zdvih morského dna.
30. júla otriaslo pobrežím Kamčatky na ruskom Ďalekom východe zemetrasenie s magnitúdom až 8,8, čo ho radí medzi najsilnejšie zaznamenané otrasy vôbec. Podľa US Geological Survey (USGS) zasiahli až 400-kilometrový úsek kontaktu Pacifickej a Severoamerickej litosférickej dosky, píše portál The Conversation.
Vlny cunami sa rozbehli Pacifikom rýchlosťou okolo 700 kilometrov za hodinu a narazili na pobrežie Kamčatky s výškou až štyri metre. Čakalo sa však, že podobne nebezpečné vlny zasiahnu aj Japonsko, Havaj a ďalšie pobrežia. Napriek varovaniam a evakuáciám v mnohých krajinách prišli vlny do Japonska a na ďalšie miesta menšie, než predpovedali modely. Prečo?
Ako vysvetľuje Alan Dykes z Kingston University, dôvodom je „kombinácia veľkej hĺbky otrasov a menšieho okamžitého zdvihu morského dna“. Zemetrasenie vzniklo v hĺbke okolo 20,7 kilometra, a teda hlbšie, než napríklad zemetrasenie pri Sumatre v roku 2004, ktoré spôsobilo zničujúce cunami.
Nejde o otras
Cunami nevzniká samotným otrasom, ale prudkým zdvihom alebo poklesom morského dna. Tento pohyb vytlačí obrovské množstvo vody, niečo ako keď hodíš kameň do jazera, len v obrovskom meradle.
Podľa výpočtov, ak by sa dno zdvihlo o jeden meter na ploche 200 krát 100 kilometrov, vznikne objem vody, ktorý by naplnil Wembley Stadium až po strechu približne 17,5 milióna krát. V prípade Kamčatky bol ale zdvih morského dna pomalší a menší, preto cunami, hoci reálne vzniklo, nedosiahlo katastrofálnu silu.
Fyzika mora a tvar pobrežia
Aj to, čo sa deje s vlnou, kým dorazí k pobrežiu, je dôležité. V otvorenom oceáne ide vlna často nepozorovane a lode si ju sotva všimnú. Ale keď sa blíži k pobrežiu a more sa plytčí, vlna sa spomalí a zvýši.
Niektoré pobrežia, ako tie na Kamčatke, sú priamo pred zónou otrasov, takže vlna tam dorazí vysoká. Inde, napríklad v Japonsku, vlna stratí časť energie počas dlhšej cesty.
Na veľkosti nezáleží
Tento prípad ukazuje, že ani magnitúdo 8,8 automaticky neznamená obrovskú vlnu cunami. Závisí od hĺbky otrasov, rýchlosti a miesta posunu morského dna.
Ako zhrnul USGS, pri zemetrasení pri Kamčatke sa síce uvoľnila obrovská energia, ale nedošlo k dostatočne prudkému a plytkému pohybu, ktorý by poslal vlnu až cez celý Pacifik. A svet sa tak vyhol katastrofe obrovských rozmerov.