? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Komárno zasiahlo v roku 1763 zemetrasenie s magnitúdom až 6,3.
- Zrútilo sa viac ako 90 percent domov a zahynulo odhadom 200 až 300 ľudí.
- Otrasy pocítili aj v Budapešti, Belehrade či Lipsku.
- Tragédia vtedy pritiahla pozornosť vedcov k štúdiu zemetrasení.
Písal sa 28. jún 1763 a Komárno, vtedy moderné slobodné kráľovské mesto s asi 11-tisíc obyvateľmi, sa zobudilo do otrasov, ktoré navždy prepísali jeho dejiny. Prvý otras prišiel krátko po piatej ráno, ale skutočná skaza udrela len o pár minút neskôr.
V tom čase sa mnohí obyvatelia zhromaždili na námestí alebo v Kostole sv. Ondreja, ktorého veže sa zrútili a zvony prerazili klenbu. Na trh padla aj strážna veža radnice. Pod troskami zahynuli podľa historikov a štúdií až 200 až 300 ľudí.
Sila, ktorú doteraz nik neprekonal
Podľa Róberta Kysela z Geofyzikálneho odboru Ústavu vied o Zemi SAV malo zemetrasenie magnitúdom 6,3, novšie výskumy ho dokonca navýšili oproti starším údajom. „Starší údaj bolo magnitúdo 5,8. Najnovší výskum škôd po zemetrasení z dobových dokumentov, ktoré sú uložené v Maďarskom národnom archíve v Budapešti, navýšil magnitúdo tohto zemetrasenia o 0,5,” vysvetlil Kysel.
Epicentrum sa nachádzalo neďaleko obce Kameničná. Otrasy pocítili aj v Budapešti, Belehrade, Temešvári a dokonca až v Lipsku. Komárno prišlo o 279 domov úplne, ďalších vyše 350 sa čiastočne zrútilo a viac než 200 bolo vážne poškodených. Celkovo to znamenalo, že bolo zasiahnutých vyše 90 percent budov v meste.
„Pokiaľ ide o veľkosť, tak zemetrasenie v Komárne z roku 1763 je doposiaľ najsilnejším zemetrasením na území dnešného Slovenska. Podľa archívnych dokumentov, konkrétne listu predstaviteľov mesta Komárna Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade z 8. augusta 1763, malo Komárno v tom roku spolu 1 169 domov. V dôsledku zemetrasenia bolo 279 domov úplne zničených a 353 domov sa čiastočne zrútilo. Ďalších 213 domov potrebovalo nákladné opravy a 219 domov potrebovalo opravy s menšími nákladmi. Spolu bolo teda viac či menej poškodených 91 percent domov v meste,” priblížil Kysel.
Pád hrdosti mesta
Nezrútili sa len domy, tragédia dobehla aj Starú pevnosť, kedysi hrdo odolávajúcu tureckým vojskám. Po dvoch silných zemetraseniach (1763 a 1783) stratila svoj význam, armáda ju opustila a jej budovy sa predali v dražbe. Zemetrasenie okrem toho spôsobilo aj skvapalnenie pieskov, veľké trhliny v zemi a piesok v studniach.
Katastrofa zastihla Uhorsko v čase vlády cisárovnej Márie Terézie. Do Komárna prišla rýchlo pomoc - 824 ton obilia, jedlo, murári a remeselníci nielen z Bratislavy, ale aj Győru.
Panovníčka navyše udelila Komárňanom glejt (historický výraz pre ochranný list) na slobodný pohyb a zbieranie pomoci bez platenia mýta. Richtár Adam Röth, ktorý viedol obnovu mesta, krátko nato zomrel na vyčerpanie a gangrénu - odumreté a následne ďalej zmenené telesné tkanivo, obvykle pôsobením bakteriálnej infekcie.
Vedci začali hľadať odpovede
Podobne ako po slávnom lisabonskom zemetrasení v roku 1755, aj komárňanská tragédia vzbudila záujem vedcov. Hoci prvé seizmické stanice vznikli až okolo roku 1901, práve takéto nešťastia ukázali, že zem sa dokáže správať nevyspytateľne.
Medzi prvé zemetrasenia dokumentované na Slovensku patrilo zemetrasenie na strednom Slovensku v 15. storočí, ktoré najviac postihlo Banskú Štiavnicu a prejavilo sa i v Kremnici a na ďalších miestach. Posledné silné zemetrasenie na území Slovenska bolo zaznamenané v roku 1906 v Dobrej Vode. Podľa SAV bolo len v roku 2022 na Slovensku zaznamenaných 76 zemetrasení.
Najsilnejšie v novodobej histórii máme za sebou, no príroda nezabúda. To, čo nedobili vojská a nezlomil čas, zničilo za pár sekúnd zemetrasenie. A hoci od tejto katastrofy uplynuli už celé storočia, pripomína nám krehkosť miest aj našich istôt, a silu, ktorú pod nohami bežne nevidíme, no kedykoľvek sa môže prebrať k životu a zničiť všetko, čo nám bolo drahé.