Nedá sa tomu vyhnúť - každý z nás raz zomrie. Ako však píše portál Gizmondo, vďaka veľkému pokroku v medicíne, lepšej sanitácii aj ochrane životného prostredia sa naša priemerná dĺžka života od 19. storočia každoročne postupne zvyšuje. Ak teda nerátame pandemické roky. Nové údaje však ukazujú, že postupne narážame na náš strop.
Štúdia publikovaná minulý rok v októbri v magazíne Nature Ageing napríklad zistila, že zatiaľ čo priemerná dĺžka života v krajinách ako USA a iných krajinách s vysokými príjmami naďalej rastie, tempo nárastu sa za posledných tridsať rokov podstatne spomalilo.
Nízka pravdepodobnosť
Navyše, pravdepodobnosť, že niekto v týchto dňoch dosiahne vek 100 rokov, zostáva veľmi nízka. Údaje zo Spojených štátov napríklad ukazujú, že len 3,1 percenta žien a 1,3 percenta mužov narodených v roku 2019 sa dožije veku 100 rokov.
Vo svetle týchto zistení vedci stojaci za štúdiou tvrdia, že ľudstvo začalo narážať na bariéry našej prirodzenej úmrtnosti a že náš súčasný prístup k liečbe chorôb súvisiacich s vekom, ako je rakovina, pravdepodobne prinesie len malé predĺženie dlhovekosti.
„Môžem s istotou povedať, že priemernú dĺžku života 100 rokov v tomto storočí nedosiahne žiadna národná populácia. V skutočnosti je to pre väčšinu dnešných ľudí nepravdepodobné,” hovorí S. Jay Olshansky, profesor epidemiológie a bioštatistiky na University of Illinois, výskumník dlhovekosti a hlavný autor spomínanej štúdie.
Najväčší prielom máme za sebou
„Demografická metrika strednej dĺžky života je založená na úmrtnosti v každom veku. Prvá revolúcia v dlhovekosti nastala, pretože verejné zdravotníctvo zachránilo deti pred smrťou na prenosné choroby. Stredná dĺžka života zažila v 20. storočí raketový nárast, pretože k životom detí boli pridané desaťročia života, ale tento zdroj zlepšenia sa môže u populácie vyskytnúť iba raz – a už sa to podarilo,” vysvetľuje.
Podľa neho tí, ktorí boli zachránení pred predčasnou smrťou, majú teraz privilégium žiť dlhý život a ľudstvo by malo byť vďačné za dar dlhého života, ktorý nám bol poskytnutý.
„Teraz nám však prekáža momentálne nemenná sila biologického starnutia. Pokiaľ je proces starnutia nemenný a väčšie segmenty každej kohorty narodených sú vystavené tejto nemennej sile úmrtnosti, zvyšovanie priemernej dĺžky života sa musí spomaliť. Náš najnovší dokument dokumentuje skutočnosť, že k tomuto fenoménu dochádza za posledné tri desaťročia – takže dôkazy nie sú špekulatívne, sú definitívne.”
Toto nedokážeme prekonať
Skutočnou otázkou podľa neho je, čo môže priniesť budúcnosť? Aj keď sa nám podarí zlepšiť liečbu chorôb, priemernú dĺžku života na úrovni 100 rokov definitívne nedosiahneme.
„V roku 1990 sme demonštrovali, že virtuálna eliminácia všetkých hlavných smrteľných chorôb neurobí ľudstvo nesmrteľným – nepovedie to ani k priemernej dĺžke života, ktorá dosiahne 100 rokov,” pokračuje.
Ľudská dlhovekosť je poháňaná konkurenčnými rizikami v pokročilom veku, čo inak povedané znamená, že aj keď odstránime jednu chorobu, krátko na to sa objavia ďalšie dve. Je to kolobeh, ktorý sa nám podľa odborníka zvrátiť nepodarí.