Možno si už niečo podobné zažil aj ty. Pracuješ stále viac, no čoraz častejšie sa cítiš vyčerpaný - fyzicky aj psychicky. Práca, ktorá ťa kedysi bavila, sa teraz zdá byť zdrvujúca a každý kolega ťa hneď vytočí. A aj keď pracuješ stále viac hodín, tvoja produktivita klesá.
Nakoniec sa dostaneš do bodu, kedy sa práci začneš vyhýbať, zvažuješ výpoveď a utápaš sa v pocite, že už nemôžeš pokračovať. Vyhorel si, píše portál The Conversation.
Zrazu to už nejde
„K syndrómu vyhorenia dochádza, keď sú nároky na prácu dlhodobo vysoké a nie sú kompenzované dostatočnými duševnými a fyzickými zdrojmi. Ľudia sa v tejto situácii už nedokážu spamätať zo svojej náročnej práce. Ich energia sa postupne vyčerpáva, výsledkom čoho je stav psychického vyčerpania, cynický a negatívny postoj k práci, ako aj klesajúca výkonnosť,” vysvetľujú Michael Koch z Brunel University London a profesorka Sarah Park z Univerzity v Leicesteri.
Inými slovami, ľudia postihnutí syndrómom vyhorenia nie sú schopní ani ochotní plnohodnotne fungovať vo svojom zamestnaní. Vyhorenie sa môže vyskytnúť v akejkoľvek práci, ale najpravdepodobnejšie je na pracoviskách, kde sú vysoké nároky a nízke zdroje. Je to rozšírený jav.
Výskumy potvrdzujú, že primárnymi príčinami syndrómu vyhorenia sú nadmerné a dlhodobé nároky na prácu. Patrí sem napríklad vysoká pracovná záťaž, pracovná neistota, nejednoznačnosť rolí, konflikty, stres alebo stresujúce udalosti a pracovný tlak.
Niekedy príde pomaly
„Syndróm vyhorenia má vážne následky, predovšetkým pre ľudí, ktorých sa týka. Syndróm vyhorenia ovplyvňuje ľudí rôzne, ale aj mierne prípady – ktoré môžu trvať niekoľko rokov – môžu viesť k množstvu negatívnych zdravotných následkov,” varujú odborníci.
To zahŕňa úzkosť a depresiu súvisiacu s prácou, zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení, cukrovku 2. typu, nespavosť, bolesti hlavy a možno najznepokojivejšie - zvýšenú úmrtnosť. Ľudia s miernymi prípadmi syndrómu vyhorenia sú tiež vystavení riziku vzniku závažnejšieho syndrómu vyhorenia, ktorý ich na dlhú dobu odstaví z práce.
Syndróm vyhorenia znepokojuje aj organizácie, pretože má negatívny vplyv na kreativitu, vedie k vyššej fluktuácii zamestnancov, zvýšenej absencii a slabému pracovnému výkonu. Príznaky syndrómu vyhorenia sa u každého človeka líšia a niekedy si ľudia ani neuvedomia, že sú vyhorení, kým už nie sú len unavení, ale príliš vyčerpaní na to, aby mohli fungovať.
„Ľudia, ktorí zažívajú syndróm vyhorenia, sú vyčerpaní a môžu byť zavalení aj malými úlohami. Dištancujú sa od svojej práce, bojujú s pochybnosťami o sebe a rozvíjajú cynické, negatívne postoje k svojej práci alebo k ľuďom, pre ktorých pracujú.”
Polož si tieto otázky
Pri hľadaní príznakov syndrómu vyhorenia ti môže pomôcť položiť si otázky typu:
- Hovoríš o svojej práci väčšinou negatívne?
- Máš tendenciu menej premýšľať o svojej práci a robiť ju takmer mechanicky?
- Je ti niekedy zle z tvojich pracovných úloh?
- Sú dni, keď sa pred príchodom do práce cítiš unavený?
- Cítiš sa počas svojej práce často emocionálne vyčerpaný?
- Cítiš sa po práci zvyčajne opotrebovaný a unavený?
„Obnova a prevencia syndrómu vyhorenia musia pomôcť minimalizovať pracovné nároky, ktoré spôsobujú vyčerpanie a neangažovanosť. Napríklad zníženie pracovného zaťaženia a pracovného tlaku a stanovenie jasných hraníc medzi životom a prácou môže pomôcť znížiť stresujúce pracovné požiadavky.”
Pracovné zdroje môžu tiež pomôcť zmierniť dopad dopytu po práci. Patria sem veci ako kontrola práce, rôzne úlohy, sociálna podpora, spätná väzba k výkonu, príležitosti na profesionálny rozvoj a kvalita vzťahu pracovníka s nadriadeným. Keď majú ľudia dostatok týchto zdrojov, súvislosť medzi požiadavkami práce a syndrómom vyhorenia sa výrazne zníži.
Zotavenie je možné
Príležitosti na zotavenie sa z pracovného stresu sú v tomto kontexte obzvlášť dôležité. Zotavenie znamená, že zamestnanci majú mimopracovný čas, kde si môžu oddýchnuť a odpútať sa od práce. To môže zahŕňať voľnočasové aktivity, ktoré ľuďom umožňujú jednoducho zažiť potešenie bez konkurenčného tlaku.
„Výskum tiež ukázal, že vytváranie pracovných miest je účinným zásahom do syndrómu vyhorenia. Vytváranie pracovných miest znamená, že zamestnanci robia malé úpravy svojich pracovných požiadaviek a zdrojov. Zamestnanci môžu znížiť svoje pracovné nároky podniknutím krokov na minimalizáciu emocionálne, mentálne alebo fyzicky náročných aspektov práce alebo znížením pracovného zaťaženia.”
Môže to napríklad zahŕňať hľadanie pokojnejšieho miesta na prácu. Môžu tiež zvýšiť pracovné zdroje tým, že sa zapoja do profesionálneho rozvoja, získajú väčšiu autonómiu v práci a požiadajú ostatných o podporu, spätnú väzbu a rady. Postupom času zapojenie sa do tvorby pracovných miest povedie k nižšiemu vyhoreniu.
Organizácie musia tiež zohrať svoju úlohu pri znižovaní syndrómu vyhorenia. Užitočnými nástrojmi na boj proti syndrómu vyhorenia v organizácii je celý rad intervenčných stratégií, ako sú školenia na zvládanie stresu, prístupy založené na všímavosti alebo politiky, ktoré umožňujú zamestnancom odpojiť sa od práce mimo bežného pracovného času.
