Alergia zablokovala mamutom čuch a znemožnila im normálnu vzájomnú komunikáciu. Neschopnosť vzájomne sa očisťovať v období rozmnožovania by podľa tímu zoológov a chemikov vedeného Glebom Zilbersteinom zabránila mamutom nájsť si partnera k páreniu, čo by viedlo k prudkému poklesu veľkosti populácie a nakoniec k jej vyhynutiu.
„Jedným z možných mechanizmov vymierania zvierat počas klimatických zmien by mohlo byť poškodenie čuchu v dôsledku vzniku alergií pri zmene flóry,” napísali vedci v štúdii, ktorú zverejnil časopis Earth History and Biodiversity. „Cieľom tejto práce je predstaviť nový evolučný mechanizmus vymierania mamutov a ďalších zvierat založený na narušení komunikácie.”
Upchané choboty
Mamuty srstnaté (Mammuthus primigenius) žili v období pleistocénu (pred 2,6 miliónmi až 11 700 rokmi). Na väčšine územia svojho výskytu vymizli približne pred 10-tisíc rokmi, hoci malá populácia prežívala na Wrangelovom ostrove - odľahlom ostrove pri severovýchodnom Rusku - až do doby pred 4-tisíc rokmi.
Vedci sa prevažne domnievajú, že k vyhynutiu mamutov viedla kombinácia príbuzenského kríženia, lovu zo strany človeka a veľkých zmien vo vegetácii, no stále sa vedú diskusie o tom, do akej miery prispeli jednotlivé faktory k ich zániku.
Podľa novej štúdie alergie mohla mamutom narušiť viaceré životne dôležité funkcie. Zvieratá používajú čuch na hľadanie potravy aj partnerov, na navigáciu počas migrácie a na únik pred predátormi, takže upchané choboty mohli mamuty odsúdiť na záhubu, píšu vedci v článku.
Preverili obsah ich žalúdkov
Jedným zo spôsobov, ako overiť, či mamuti trpeli alergiami, je preskúmať obsah ich žalúdka a hľadať prítomnosť rastlín a peľov, ktoré alergie vyvolávajú, navrhli autori novej štúdie. Niektoré fosílne nálezy tiež majú peľ usadený v mumifikovaných tkanivách alebo sa v ich okolí zachoval rastlinný materiál, ktorý by podľa štúdie mohol pomôcť identifikovať dráždivé látky v dávnej minulosti.
Ďalšou možnosťou by podľa autorov štúdie bolo hľadať proteíny imunitného systému, ktoré telo produkuje pri alergickej reakcii. Jedným z hlavných je imunoglobulín E (IgE), ktorý sa produkuje v čreve a potom sa vylučuje. Takže by sa dalo s pomocou testovania skamenených mamutích výkalov, čiže koprolitov zistiť, či mamuti trpeli silnou sennou nádchou. Podľa štúdie doteraz žiadny publikovaný výskum stopy IgE vo vzorkách trusu pravekých cicavcov nehľadal.
Nie všetci odborníci sú ale presvedčení, že alergie zohrali zásadnú úlohu v súmraku mamutov. „Táto myšlienka mi pripadá dosť bláznivá a nie som si istý, ako by sa kedy dala potvrdiť” napísal serveru Live Science evolučný biológ a profesor Univerzity v Buffale Vincent Lynch.
Kontroverzní manželia
Praveké vzorky DNA skutočne naznačujú, že poslední preživší mamuti stratili schopnosť cítiť určité rastliny, dodal Lynch v zaslanom e-maile. Rekonštruovaný génom mamuta z Wrangelovho ostrova vykazoval mutácie v génoch spojených so schopnosťou detegovať kvetinové vône, čo naznačuje, že poslední mamuti necítili kvitnúce rastliny.
Lynch ale tvrdí, že kým nebude myšlienka autorov experimentálne overená a podporená ďalším výskumom, potom sa bude ďalej domnievať, že vymretie mamutov spôsobila kombinácia faktorov životného prostredia a vplyvu človeka.
Vedúci novej štúdie Zilberstein, ktorý spolupracuje so svojou manželkou Svetlanou a tímom talianskych vedcov, sa už v minulosti zapísal do vedeckého výskumu štúdiami, ktoré vzbudili značnú pozornosť.
V minulom roku napríklad manželia, ktorí pochádzajú z Kazachstanu, ale posledné desiatky rokov žijú v Izraeli, cestovali do Rumunska. V Transylvánii skúmali listy napísané Vladom III. Draculom, ktorý poslúžil ako predloha slávneho románu Brama Stokera. A Zilbersteinovi na základe analýzy potu a slín tvrdili, že Vlad Napichovač bol vegán.