Keď sa slávny renesančný astronóm Tycho Brahe zo 17. storočia nepozeral na hviezdy, obrátil sa na dešifrovanie zloženia hmoty tu na Zemi. Presná povaha jeho chémie však zostala akousi záhadou, píše portál ScienceAlert.
Tím vedcov z University of Southern Denmark a National Museum of Denmark vykonal analýzu hŕstky sklenených a keramických črepov získaných z Braheho laboratória pred 35 rokmi, pričom identifikoval stopy toho, čo mohli znamenať jeho alchymistické štúdie.
Rôzne prvky
Na štyroch z piatich črepov sa našli obohatené hladiny niekoľkých stopových prvkov: nikel, meď, zinok, cín, antimón, volfrám, zlato, ortuť a olovo. Naznačuje to, že tieto prvky, vrátane zlata a ortuti, ktoré alchymisti často používalu na liečbu chorôb, sa vo veľkej miere objavovali v Braheho experimentoch, uvádza sa v štúdii publikovanej v Heritage Science.
„Najzaujímavejšie sú prvky nachádzajúce sa vo vyšších koncentráciách, ako sa očakávalo - čo naznačuje obohatenie a poskytuje pohľad na látky používané v alchymickom laboratóriu Tycha Braheho,” hovorí fyzik a chemik Kaare Lund Rasmussen z University of Southern Denmark.
Hmotnostná spektrometria bola prispôsobená na chemickú analýzu, kde sa molekuly vzoriek premieňajú na nabité ióny, aby sa zistilo ich zloženie – čo nám dáva vodítko k tomu, čo sa dialo v Braheho najmodernejšom podzemnom laboratóriu na dnes už švédskom ostrove Ven.
V jeho časoch o ňom ešte nevedeli
Najzaujímavejším objavom je prítomnosť volfrámu. V skutočnosti bol identifikovaný ako prvok až v roku 1781, tak na čo sa používal v laboratóriu, ktoré bolo zbúrané takmer pred 200 rokmi?
Mohol byť náhodne oddelený od minerálu bez toho, aby Brahe pochopil jeho bezcharakternú povahu. Prípadne je možné, že vedec vychádzal z práce nemeckého mineralóga Georgiusa Agricolu, ktorý predtým urobil prvé kroky k identifikácii volfrámu v cínovej rude.
„Možno o tom Tycho Brahe počul, a tak vedel o existencii volfrámu,” hovorí Kaare Lund Rasmussen. „Ale to nie je niečo, čo vieme alebo môžeme povedať na základe analýz, ktoré sme urobili. Je to len možné teoretické vysvetlenie, prečo vo vzorkách nachádzame volfrám.”
Zlato ako liek
Brahe žil vo veku, kde zdieľanie experimentálnych vedomostí nebolo nevyhnutne normou, najmä v oblasti alchýmie. Brahe o tejto časti svojho výskumu povedal iba vybranému počtu ľudí, ale vieme, že pracoval na vývoji liekov na choroby, ako je mor, syfilis, lepra a horúčka.
Ako mnohí jeho súčasníci, aj Brahe veril v súlad neba, Zeme a ľudského tela – takže napríklad Slnko, zlato a srdce mali spoločné črty. Skoršia štúdia Braheho pozostatkov totiž naznačovala, že možno sám bral zlato ako formu medicíny.
„Môže sa zdať zvláštne, že Tycho Brahe sa zaoberal astronómiou aj alchýmiou, ale keď človek pochopí jeho svetonázor, dáva to zmysel,“ hovorí kurátor múzea Poul Grinder-Hansen z Národného múzea Dánska.
