O našej planéte toho ešte stále veľa nevieme. Nikto presne netuší, čo všetko sa nachádza na morskom dne a na pevnine sú stále miesta, na ktoré ľudská noha ešte nevkročila (je ich však už len naozaj málinko). Portál Unilad informuje, že geológom sa teraz podarilo určiť presný čas, kedy podľa nich na Zemi pršalo nepretržite neuveriteľné dva milióny rokov.
Pred 200 až 300 miliónmi rokov sa na našej planéte rozprestieral jeden superkontinent Pangea tvorený celou zemskou hmotou sveta. Ešte v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia následne geológovia objavili nezvyčajné vrstvy uložené v niektorých starovekých horninách, ktoré sa datovali pred 232-4 miliónmi rokov, a teda do obdobia tohto kontinentu.
Výskum na rôznych kútoch planéty
Jedna skupina výskumníkov pôsobiacich vo východných Alpách skúmala vrstvu sedimentácie uloženej v uhličitane, zatiaľ čo tím v Spojenom kráľovstve skúmal vrstvu sivej horniny nájdenú vo vnútri slávneho červeného kameňa nájdeného v tejto oblasti.
Tieto dva nálezy, ako aj ďalšie na celom svete, poukázali na podobný záver – v jednom bode bolo na Zemi dosť dlhé obdobie sucha a potom začalo pršať. Geológovia tak dokázali usúdiť, že na začiatku veku dinosaurov bolo nezvyčajne vlhké obdobie.
Masívna erupcia
Toto obdobie sa stalo známym ako karnská pluviálna udalosť (prípadne epizóda) a vyžadovala si lepšie pochopenie toho, prečo začalo na tak neuveriteľné dlhé obdobie pršať. Predpokladá sa, že dôvodom je obrovský nárast vlhkosti, ku ktorému mohlo dôjsť v dôsledku masívnej sopečnej erupcie veľkej magmatickej provincie Wrangellia.
To by viedlo k prudkému nárastu globálneho otepľovania, následnému ohrevu oceánov a zvýšeniu vlhkosti vo vzduchu.
Jedna štúdia publikovaná v časopise Journal of the Geological Society naznačila, že toto vlhké obdobie bolo skvelé pre dinosaurov, ktorí nevyhynuli - teda minimálne tie v tomto čase. Práve naopak, umožnilo im to diverzifikovať sa po chaotickom období, ktoré sprevádzali neustále sopečné erupcie.
Planéte to pomohlo
Vedci napísali: „V dôsledku rozsiahleho vymierania rastlín a kľúčových bylinožravcov na súši boli dinosaury zdanlivo hlavnými príjemcami v čase obnovy, pričom rýchlo expandovali v rozmanitosti, ekologickom vplyve (relatívna hojnosť) a regionálnej distribúcii z Južnej Ameriky na všetky kontinenty.”
Ako dodali, „mohla to byť jedna z najdôležitejších [rýchlych udalostí] v dejinách života, pokiaľ ide o jej úlohu, ktorá umožnila nielen „vek dinosaurov“, ale aj pôvod väčšiny kľúčových kladov, ktoré tvoria modernú pozemskú faunu - tetrapody, menovite lisamfibiány, korytnačky, krokodíly, jašterice a cicavce.” Spomeň si na to, keď budeš najbližšie nadávať, že už tretí deň vonku prší.
