Motory poháňajúce rast najvyšších hôr sveta do neba bežia hlboko pod vrstvou planéty. Geológovia majú určitú predstavu o mechanizmoch, ktoré fungujú, ale dôkazy zatiaľ ponechali dostatok priestoru na diskusiu o detailoch, píše portál ScienceAlert.
V kombinácii s novým pohľadom na predchádzajúci výskum priniesla nedávna analýza nových seizmických údajov zozbieraných z celého južného Tibetu prekvapivé zobrazenie síl pôsobiacich pod Himalájami. Štúdia bola prezentovaná na konferencii American Geophysical Union v roku 2023.
Kolízia medzi kusmi kôry
Pri prezentácii minulý rok v decembri výskumníci z inštitúcií v Spojených štátoch a Číne opísali rozpad indickej kontinentálnej platne, ktorá sa drví pozdĺž základne eurázijskej tektonickej platne, ktorá na nej sedí.
Je to prekvapivý kompromis na dvoch modeloch, ktoré sa v súčasnosti uprednostňujú ako vysvetlenie zdvihnutia tibetskej náhornej plošiny a kolosálneho himalájskeho pohoria.
V oboch prípadoch je zodpovedná kolízia medzi kusmi kôry patriacimi Indii a Eurázii. Približne pred 60 miliónmi rokov bola indická platňa zatlačená pod svojho severného suseda, keď ju unášali prúdy roztavenej horniny v plášti. Kúsok po kúsku sa euroázijská pevnina zdvihla k oblohe na ramenách utopeného obra, čo nám prinieslo najvyššie nadmorské výšky Zeme.
Vedci pracujú s viacerými možnosťami
Štúdie hustoty plášťa a kôry naznačujú, že pomerne vznášajúca sa indická kontinentálna platňa by sa nemala tak ľahko potopiť, čo znamená, že je pravdepodobné, že ponorené časti kôry by sa mali stále drviť pod bruchom eurázijskej platne a ďalej sa ponárať do hlbín plášťa.
Ďalšou možnosťou je, že indická platňa sa zdeformuje spôsobom, ktorý spôsobí, že niektoré časti sa pokrčia a preložia a iné sa ponoria a potopia. Objavujú sa rôzne perspektívy v závislosti od toho, aké druhy dôkazov sa uprednostňujú a ako sa údaje spracúvajú.
Zatiaľ čo počítačové modely naznačovali, že hrubšie časti niektorých dosiek by sa mohli takto rozpadnúť, štúdia poskytuje prvý empirický dôkaz o tom, že k tomu došlo. Opis tímu je v súlade s geologickými modelmi založenými na limitoch pramenitej vody obohatenej héliom-3 a vzorcoch zlomenín a zemetrasení blízko povrchu.
Pomoc pre budúce modely
Pod týmto všetkým sa časti starej indickej dosky zdajú byť viac-menej nedotknuté, no ďalšie sa oddeľujú asi o 100 kilometrov nižšie, čo umožňuje základni deformovať sa do roztaveného srdca planéty.
Jasný 3D popis hraníc a hraníc dosiek, keď sa navzájom brúsia, nielen uľahčuje pochopenie toho, ako náš povrch vyzeral, ale môže slúžiť ako základ pre budúce metódy predpovede zemetrasení, pripomína portál.