Narvaly bezpochyby patria medzi najnepolapiteľnejšie tvory v oceáne, pričom ich dlhé špirálovité kly im dodávajú takmer mytologickú hodnotu. Tieto morské jednorožce chce na vlastné oči vidieť množstvo ľudí, no v žiadnom akváriu na svete ich nenájdeš. A dôvod je poriadne temný a zároveň záhadný, píše portál Indy100.
Doteraz sa uskutočnili len dva pokusy, ako udržať tieto tvory v zajatí. A oba skončili obrovskou tragédiou a všeobecným súhlasom, že narvaly jednoducho patria do voľnej prírody, a nie do návštevníckych centier, podmorských svetov a zoo.
Neudržali ho zdravé
Všetko to začalo v roku 1969 v akváriu na Coney Island v New Yorku. Práve to sa stalo vôbec prvým centrom, kde bol vystavený narval. Ľudia túžili vidieť ich mečovité kly, ktoré môžu narastať do dĺžky troch metrov. Podľa IFL Science sa akvárium stalo domovom mláďaťa zvaného Umiak, ktorého meno odkazovalo na kanoe používané na lov tohto druhu v Arktíde.
Chytili ho členovia inuitskej komunity, ktorí povedali, že nasledovalo ich kanoe späť do tábora po tom, čo zabili jej matku pre mäso. Umiak bol umiestnený do nádrže vedľa samice „bielej veľryby“ (pravdepodobne beluga), ktorá fungovala ako jej nevlastná matka.
A hoci ho personál údajne kŕmil obrovským množstvom mlieka zmiešaného s nasekanými mušľami, aby bol šťastný, nedokázali ho udržať zdravé. Necelý rok po tom, čo Umiak dorazil do centra, zomrel osirelý narval na zápal pľúc, ako vtedy informoval denník The New York Times.
Incident ignorovali
Rýchla a tragická smrť zvieraťa však nezabránila kanadskému Vancouverskému akváriu v pokuse o rovnaký čin v roku 1970. Akvárium sa pripravovalo na umiestnenie narvala od roku 1968, keď jeho riaditeľ Murray Newman dúfal, že ich privedenie do mesta by mohlo vyvolať záujem o tento druh a pomôcť s jeho ochranou, uvádza IFL Science.
Po dvoch neúspešných pokusoch chytiť jednu z veľrýb bol Newman a jeho tím nútený kúpiť mladého samca od komunity inuitských lovcov z kanadského ostrova Ellesmere. Zviera sa údajne volalo Keela Luguk – fonetický zápis slova „qilalugaq“, čo v niektorých inuktitutských dialektoch znamená „narval“.
Do týždňa od príchodu Keely Lugukovej do akvária vo Vancouveri v auguste 1970 centrum chytilo dve samice narvalov a tri mláďatá, ktoré potom pridali do jeho nádrže. Za menej ako mesiac však tri uhynuli. A v novembri boli preč aj dve samice. Ako narastalo verejné pobúrenie, sám starosta Vancouveru vyzval, aby sa Keela vrátila do voľnej prírody.
Totálna katastrofa
Newman však žiaľ nepodľahol ich tlaku. Všetko skončilo tak, že 26. decembra toho istého roku musel oznámiť, že aj posledný narval umrel. Nie je presne známe, prečo sa narvalom v zajatí darilo tak žalostne, najmä vzhľadom na to, že najbližší príbuzný tohto druhu, beluga, môže v akváriu prežiť niekoľko rokov alebo dokonca desaťročí.
Je však známe, že narvaly sú mimoriadne citlivé zvieratá, pričom štúdie zistili, že sú natoľko ovplyvnené ľudskými hlukmi, že dokonca aj zvuk lode plaviacej sa v blízkosti ich biotopu stačí na to, aby radikálne ovplyvnil ich správanie. Našťastie sa zdá, že akváriá dostali rozum a odvtedy sa už nepokúšali získať ich do zajatia.
