Včera došlo na juhovýchode Turecka, neďaleko hraníc so Sýriou, k mimoriadne silnému zemetraseniu. Ako informuje portál The Conversation, údaje zo seizmometrov, ktoré merajú otrasy zeme spôsobené vlnami zemetrasenia, naznačujú, že táto udalosť mala magnitúdu 7,8 z 10.
Seizmické vlny zachytili senzory po celom svete, Slovensko nevynímajúc. Na videu nižšie dokonca môžeš sledovať, ako sa vlna šírila až k Spojenému kráľovstvu.
Zemetrasenie si podľa najnovších údajov vyžiadalo už najmenej 4 300 mŕtvych, nehovoriac o zdevastovaných budovách či vybuchujúcich plynovodoch, ktoré viedli k masivnym požiarom. K tomu všetkému sa včera okolo obeda vyskytlo ďalšie zemetrasenie s magnitúdou 7,5.
Prečo sa to stalo?
„Oblasť Turecka je náchylná na zemetrasenia, pretože leží na priesečníku troch tektonických platní tvoriacich zemskú kôru: anatolskej, arabskej a africkej platne. Arábia sa presúva na sever do Európy, čo spôsobuje, že Anatolská doska (na ktorej leží Turecko) je vytlačená smerom na západ,” vysvetľuje seizmologička Jenny Jenkins z Durhamskej univerzity.
Pohyb tektonických platní vytvára tlak na zlomové zóny na ich hraniciach. Práve náhle uvoľnenie tohto tlaku spôsobuje zemetrasenia a otrasy pôdy. Zemetrasenie v Turecku sa podľa všetkého stalo na jednom z hlavných zlomov, ktoré označujú hranice medzi anatolskou a arabskou platňou.
Výrazne väčšie ako predchádzajúce zemetrasenia v oblasti
V tejto oblasti sa kvôli pohybu tektonických dosiek každoročne vyskytne množstvo zemetrasení. Toto bolo však obzvlásť ničivé. Organizácia United States Geological Survey (USGS) uvádza, že od roku 1970 sa v okruhu 250 km od tohto miesta vyskytli iba tri zemetrasenia o silne väčšej ako ako magnitúda 6.
S magnitúdou 7,8 je udalosť zo 6. februára podstatne väčšia ako tie, ktoré oblasť zažila predtým, pričom sa uvoľnil viac ako dvojnásobok energie ako doteraz najväčšie zaznamenané zemetrasenie v regióne (magnitúda 7,4). Ako je to možné?
Moderní seizmológovia používajú stupnicu momentovej magnitúdy, ktorá predstavuje množstvo energie uvoľnenej pri zemetrasení. Richterova stupnica, o ktorej sa mnohí z nás učili v škole, je totiž zastaraná, aj keď sa niekedy v správach nesprávne uvádza.
Ako funguje samotná stupnica
„Táto stupnica je nelineárna: každý krok nahor predstavuje 32-krát viac uvoľnenej energie. To znamená, že magnitúda 7,8 v skutočnosti uvoľní približne 6 000-krát viac energie ako miernejšie zemetrasenia s magnitúdou 5, ku ktorým zvyčajne dochádza v regióne,” hovorí Jenkins.
„Máme tendenciu myslieť si, že energia zemetrasenia pochádza z jedného miesta alebo epicentra, ale v skutočnosti sú spôsobené pohybom pozdĺž oblasti poruchy. Čím väčšie je zemetrasenie, tým väčšia je oblasť poruchy, ktorá sa presunie. Pre niečo také veľké, ako je magnitúda 7,8, pravdepodobne došlo k pohybu v oblasti dlhej približne 190 km a šírky 25 km. To znamená, že trasenie bude cítiť na veľmi veľkej ploche.”
Odhaduje sa, že silné až prudké otrasy pocítilo 610-tisíc ľudí v okolí až do vzdialenosti asi 80 kilometrov severovýchodne pozdĺž hranice tektonickej platne. Mierne otrasy bolo cítiť až v tureckom hlavnom meste Istanbul (asi 815 km), ako aj v Bagdade v Iraku (800 km) a Káhire v Egypte (950 km).
Následné otrasy
Po veľkých zemetraseniach dôjde k mnohým menším zemetraseniam známym ako následné otrasy, pretože kôra sa prispôsobuje zmenám stresu. Tieto môžu pokračovať niekoľko dní až rokov po počiatočnej udalosti.
V prvých 12 hodinách po počiatočnom otrase v juhovýchodnom Turecku už boli tri ďalšie zemetrasenia s magnitúdou 6,0. Prvé malo magnitúdu 6,7 a došlo k nemu iba 11 minút po prvom otrase a došlo k stovkám následných otrasov s menšou magnitúdou.
„Druhé zemetrasenie s magnitúdou 7,5 sa vyskytlo ďalej na severe na inom, ale susednom zlomovom systéme - Sürgü. Technicky bolo toto zemetrasenie dostatočne silné na to, aby sa považovalo za samostatné zemetrasenie, hoci je pravdepodobné, že ho vyvolalo prvé zemetrasenie a vygeneruje vlastnú sériu následných otrasov,” hovorí odborníčka.
Zatiaľ čo následné otrasy sú zvyčajne výrazne menšie ako hlavný otras, môžu mať rovnako ničivé následky, ďalej poškodzujú infraštruktúru, ktorá bola poškodená prvým zemetrasením, a bránia záchranným prácam.
„Keďže následky týchto veľkých zemetrasení aj naďalej pociťujú ľudia žijúci v tomto regióne, môžeme len dúfať, že medzinárodná pomoc sa čo najskôr dostane do Turecka a Sýrie, aby pomohla v prebiehajúcich záchranných prácach, uprostred pokračujúcich otrasov,” dodáva na záver seizmologička.
Pomoc zo Slovenska
K záchranýrskym prácam sa pridá aj Slovensko. Prezidentka Zuzana Čaputová už včera na sociálnej sieti Facebook uviedla, že je rada, že Slovensko sa pripojilo k pomoci a vyšle do tureckých oblastí, ktoré zasiahlo zemetrasenie, hasičov a záchranárov. Hlava štátu to uviedla na sociálnej sieti.
Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger v pondelok popoludní informoval, že Slovensko sa zapojí do pomoci Turecku po ničivom zemetrasení. Do krajiny pocestujú slovenskí hasiči a horskí záchranári so psami.