O tom, ako vyzerá život na gréckom ostrove, aké sú rozdiely života v Prahe a na Zakynthose, akí sú na ostrove ľudia, či aké sú nevýhody na pohľad úžasného života na ostrove sa dočítaš v rozhovore.
Žiješ na ostrove Zakynthos. Prečo si sa rozhodla práve pre tento ostrov? Čím ťa upútal, že si si povedala, že práve tam chceš žiť?
Vždy som si predstavovala, aké by to bolo žiť pri mori. Popri štúdiu na vysokej škole som chodievala každé prázdniny na štvormesačnú brigádu k moru – najskôr ako animátorka, následne ako delegátka. Pozrela som sa tak do Turecka, na Rhodos a neskôr na Zakynthos. Tam sa mi zapáčilo a bola som tam trikrát po sebe. Potom som dokončila školu a chcela som si nájsť stálu prácu v Prahe. A práve ten posledný rok som na Zakynthose stretla svojho súčasného partnera a rozhodla som sa pre trochu iný život, než aký som si naplánovala v Prahe.
Rada hovorím, že som si ostrov nevybrala, ale on si vybral mňa. Zakynthos som totiž navštívila už v roku 1999 v rámci jednodenného výletu z gréckej pevniny s mamou a sestrou. Mamina sa do ostrova zamilovala a chcela sa tam vrátiť na rodinnú dovolenku. Tak sa stalo v roku 2001, keď sme precestovali celý ostrov, a od tej doby sa toho na ňom moc nezmenilo. Keď ma potom cestovná kancelária, pre ktorú som pracovala, o 15 rokov neskôr poslala na ostrov a ja som na ňom zostala, tak to podľa mňa nebola až taká náhoda.
Akej práci sa na ostrove venuješ?
V letnej sezóne, asi 5 mesiacov v roku, pracujem ako sprievodkyňa – cestujem s česky a slovensky hovoriacimi turistami na lodi a v autobuse, rozprávam im o ostrove a celé to trochu vyzerá ako scéna z Účastníkov zájazdu. Ale turistov to z nejakého dôvodu baví a mňa tiež. Spolu so sestrou tiež tvoríme blog „Ségry na ostrově“. Paradoxne, na Zakynthose čiastočne žije aj moja sestra. Celý ten príbeh nám prišiel vtipný a o živote na ostrove sme najskôr písali len kamarátom, ktorých bavilo čítať naše texty. Tak sme sa to rozhodli zdieľať so širším publikom. Stále nemôžeme uveriť tomu, koľkých ľudí to naše „blogovanie“ naozaj baví a dokonca podľa našich tipov na Zakynthose cestujú.
Práca na ostrove má tú nevýhodu, že je len sezónna. Celoročný príjem mi, paradoxne, uľahčila pandémia. Začala som totiž pracovať na diaľku ako copywriterka na voľnej nohe, teraz pracujem v zákazníckej podpore a všetky práce v pozadí pre jednu českú vzdelávaciu organizáciu.
V čom vnímaš najväčší rozdiel v živote na ostrove a v Prahe, odkiaľ pochádzaš?
V životnom tempe a vo vnímaní času. V Prahe je všetko unáhlené, zrýchlené a ľudia sú z toho vystresovaní. Všetko musíte mať naplánované. Dohodnúť si napríklad večeru s kamarátkami je niekedy možné len pár týždňov dopredu, pretože máme všetky plné diáre. Na ostrove diár používam len na pracovné záležitosti. Príde mi, že tu čas plynie tak nejak prirodzenejšie. Na druhej strane, všetko je ovplyvnené sezónou. V lete sa všetko točí okolo cestovného ruchu a ľudia sa nezastavia. Z práce idú rovno za zábavou, pretože je krásne a majú veľa možností.
V zime sa potom čas takmer zastaví, všetci čerpajú sily a venujú sa pokojnejším činnostiam, ako sú prechádzky, práca v domácnosti, stretávanie sa s rodinou a blízkymi priateľmi. Väčšina podnikov je zatvorených a vám nezostane nič iné, než navštevovať stále tie isté miesta a vídavať tie isté tváre. Ale aj to má svoje kúzlo. Celkovo je to tu trochu „zabrzdené“ a po návrate z Prahy mám pocit, že sa vraciam do minulosti. Napríklad avotoast a flat white (káva) nájdete maximálne v dvoch kaviarňach.
Čo sa týka mentality a správania sa ľudí na ostrove – čo ti najviac imponuje v pozitívnom slova zmysle, a čo ťa hnevá?
Páči sa mi, že sa toľko nestresujú a neponáhľajú sa. Vždy si nájdu čas sa cez deň zastaviť, dať si kávu, porozprávať sa medzi sebou. Sú otvorenejší a bežne sa spolu bavia aj cudzí ľudia na ulici. To, že sa neponáhľajú, ma ale niekedy rozčuľuje. Keď sa vám doma niečo pokazí a potrebujete opravára, tak vám povie „avrio“ (zajtra). To môže naozaj znamenať zajtra, ale častejšie to znamená týždeň alebo tiež nikdy, pokiaľ sa nebudete dostatočne často pripomínať.
Príde mi, že tu sú rodiny viac zomknuté a pomáhajú si. Zaujalo ma napríklad, že keď je niekto z rodiny v nemocnici, tak sa u neho ostatní striedajú. Neexistuje, aby daný človek bol sám, rodina s ním je vo dne v noci. Aj to má svoje negatíva – sú tu zvyčajné viacgeneračné domy, takže často v byte pod/nad vami žije vaša svokra, ktorá k vám chodí bez ohlásenia.
Spoznala si na ostrove aj nejakých chalanov, s ktorými si si vyšla na rande? Prípadne, našla si si tam aj priateľa?
Práve pre priateľa som sa rozhodla na ostrov presťahovať. Skúšal so mnou byť pár mesiacov v Prahe, ale na Zakynthose je celoročne príjemnejšie počasie a všeobecne je tu pre nás život lacnejší. Na druhej strane, v Prahe by sme mali viac možností a rôznorodejšie pracovné príležitosti. Všetko má svoje za aj proti. Keď mi niekto povie, že mi život na ostrove závidí, tak sa musím smiať. Väčšina ľudí si život v Grécku predstavuje ako celoročnú dovolenku a nevidí negatíva, najmä aké to je na ostrove v zime.
Akí sú chalani na Zakynthose?
Rovnako ako u nás sa nedajú všetci „hodiť do jedného vreca“. Ľudia sú tu rôzni. Príde mi, že tu sú muži k ženám pozornejší a dávajú im viac najavo, že sú „ženy“. Na druhú stranu, sú temperamentnejší a v niektorých prípadoch zmýšľajú konzervatívne – o domácnosť a deti sa stará viac žena. Niekedy vedia byť aj žiarliví, ale to platí omnoho viac na grécke ženy. Muži tu zvyčajne majú pekný vzťah k deťom. A majú radi nás, Stredoeurópanky. Vraj sa, na rozdiel od gréckych žien, o seba staráme aj po svadbe a sme pracovitejšie. Stále tu vo vzťahoch platia konzervatívne pravidlá – pár spolu začne bývať až po zásnubách, svadba prebieha v kostole, deti sa musia nechať pokrstiť a sú pomenované po prarodičoch. Tým sa ale neriadia úplne všetci.
Ak by si mala definovať spoločnosť a ľudí na ostrove – aké by boli tie najvýstižnejšie prívlastky? Akí sú tam ľudia a čo ich podľa teba definuje?
Zakynthos je malý ostrov. Väčšina ľudí sa tu navzájom pozná, a preto sa aj navzájom veľmi ohovárajú a sú závistliví. To sa mi tu na ľuďoch nepáči. Na druhej strane sú veľmi pohostinní. Keď zájdete napríklad do taverny v nejakej miestnej dedine, tak zakaždým dostanete niečo ako pozornosť podniku – karafu domáceho vína navyše, tanier ovocia alebo sladkosť po jedle. Miestni sú veľmi otvorení, a tak sa vám každý deň stane, že prehodíte pár viet s predavačkou v obchode alebo s barmanom v kaviarni. V Prahe nebýva zvykom, že by sa na seba cudzí ľudia vôbec pozreli alebo usmiali.
Má Zakynthos aj nejaké nevýhody, ktoré však pre bežných turistov nie sú také viditeľné? Prípadne niečo, čo sa tak moc nespomína, nepíše sa o tom...
Problémy s odpadom si turisti isto všimnú. Najmä v lete sú všade na uliciach preplnené kontajnery, odpad sa povaľuje všade okolo nich aj pozdĺž cesty. Aj tu sa prístup miestnych pomaly mení, len to chce ešte čas. Našťastie, pláže a more sú pomerne čisté.
Turisti si tiež myslia, aké je tu krásne počasie celý rok. Zakynthos síce patrí medzi najslnečnejšie miesta Európy, ale v zime sú tu stále poriadne búrky a občas prší niekoľko dní až týždňov vkuse. To je potom veľká vlhkosť a môže byť aj pekná zima. Domy sú tu stavané na leto, nie sú dobre izolované a na podlahách sú všade studené dlaždice, preto je ťažké ich vykúriť.
Panuje tu veľká byrokracia a vybavovanie na úradoch je pomerne komplikované. Nesmiem zabudnúť aj štátnu zdravotnú starostlivosť. Naozaj si vážim to, ako to skvelo funguje v Česku. Na Zakynthose miestni ľudia štátnu starostlivosť vôbec nevyužívajú a platia si súkromného lekára.
Máš nejaký zážitok z ostrova, na ktorý pravdepodobne nikdy nezabudneš?
Na ostrove je omnoho divokejšie počasie. Raz som tu zažila medikán, niečo ako hurikán v Stredozemí. Bola šialená búrka, pršalo a bol silný vietor. Celý deň bola odklonená letecká doprava, všade boli popadané stromy, v horských dedinách to ľuďom zničilo aj časti domov. Niektoré oblasti boli niekoľko dní bez elektriny. Človek si potom uvedomí, aká je príroda neuveriteľne mocná a my proti nej nezmôžeme nič. Podobný pocit mám pri zemetraseniach alebo pri požiaroch, ktoré tu sú tiež celkom bežné.
Prípadne, stalo sa ti niekedy niečo, na čo by si najradšej zabudla alebo niečo, čo ťa samú šokovalo?
Asi nie. Všetko, čo na začiatku pôsobí negatívne a nezvyčajne, sú to vlastne maličkosti. Aj keď tu často nadávam, ako niečo nefunguje, najmä doprava na cestách, tak ma to vlastne baví. Som tu spokojná a nikde nie je všetko dokonalé.
Čo by mali ľudia vedieť predtým, ako sa na ostrov vydajú? Nejaké rady, tipy..
Miestni sú zlí vodiči. Na cestách toho zažijete veľa a je potreba byť naozaj opatrný. Kombinácie gréckych dedkov bez vodičského preukazu na storočných motocykloch, štvorkolkách, elektrických kolobežiek a do toho množstvo turistov, ktorí sa v miestnej premávke vôbec neorientujú. Neodporúčam ostrov navštíviť v auguste, pretože to je tu naozaj šialená premávka, veľa turistov, všetko je drahé a je veľmi teplo.
A taktiež tu občas máme zemetrasenie, čo síce nie je moc nebezpečné, pretože je tomu všetko prispôsobené, ale kto to nepozná, je to celkom nepríjemný pocit.
Zakynthos sa preslávil aj ako ostrov korytnačiek a ľudia sa často prichádzajú pozrieť na to, ako sa korytnačky po vyliahnutí dostávajú do mora. Videla si aj ty túto udalosť?
Normálny človek sa k liahnutiu korytnačiek Caretta vôbec nedostane, alebo musí mať veľké šťastie. Pláže, kde korytnačky kladú vajíčka a následne sa liahnu, sú totiž súčasťou národného parku a vstup tam je zakázaný od západu do východu slnka – v tej dobe sa zvyčajne korytnačky liahnu. Pokiaľ to niekto naozaj chce vidieť, mal by zvoliť dovolenku v období liahnutia, čo je júl a august, a ubytovať sa pri jednej z chránených pláží. A potom len skúšať šťastie, či sa náhodou niektoré korytnačky nezačnú liahnuť napríklad popoludní. Ja sama som to nikdy nezažila, ale tiež som to cielene nevyhľadávala. Ale dospelú korytnačku v mori uvidí každý turista.
Čo by si odporúčala ľuďom navštíviť na ostrove? Je nejaké miesto, ktoré určite nesmú vynechať?
Keď si do Google napíšete „Grécko“, na jednej z prvých fotografií uvidíte pláž Navagio. Hovorí sa, že je to jedna z najkrajších pláží na svete. Dá sa na ňu dostať loďou alebo sa na ňu pozrieť z vyhliadky z útesov. Pretože je taká slávna, tak ju denne navštívia tisíce turistov. Je to magické miesto, ale v sezóne to tam vyzerá ako na mravenisku.
Na Zakynthose určite stojí za to si na pár dní požičať auto a ostrov precestovať. Najmä v severnej časti ostrova je krásna príroda, nádherné zátoky a pláže. Každý, kto ostrov navštívi, by sa mal vydať na výlet loďou. Keď už nie na Navagio, tak aspoň do modrých jaskýň. Zakynthos má rôznorodé pobrežia a voda je všade krásne čistá. Môj obľúbený výlet loďou je na juhu ostrova – pozorovanie korytnačiek, zastávka na ostrove Marathonisi a modré jaskyne Keri.
Samozrejme, nesmie chýbať ani jedlo. Aké grécke jedlo je tvoje najobľúbenjšie? Prípadne, čím sa taká grécka kuchyňa vyznačuje?
Gyros a souvlaki. Grécky fastfood je z kvalitných surovín a navyše je lacný. Dá sa tu navečerať napríklad aj za 2,5 eur. Grécka kuchyňa je všeobecne bohatá – je sa veľa mäsa, cestovín, hranoliek, pečiva a korenistých omáčok. Mám rada miestne ovocie a zeleninu, ktorá chutí úplne inak ako u nás. A večery v tavernách s rodinou alebo kamarátmi stoja za to. Na jedlo sa chodí celkom neskoro, do stredu stola sa objedná množstvo rôznych jedál, pije sa pri tom domáce víno a hodiny sa rozpráva. A nikto nerieši, že sa sladký dezert podáva napríklad až o polnoci.
Je podľa teba ostrov drahý?
Určite patrí k drahším častiam Grécka. V porovnaní s Prahou tu sú ale omnoho lacnejšie náklady na bývanie. Potraviny a reštaurácie vyjdú takmer rovnako, ale lokálne potraviny, ako je ovocie, zelenina, syry a ďalšie, sú o poznanie lacnejšie. Je tu tiež drahý benzín, aktuálne rastie opäť cez dve eurá na liter.
Ak by to nebol Zakynthos, más nejaké druhé miesto, kde by si chcela žiť?
V Prahe. Mám vlastne dva domovy – Zakynthos a Prahu. Do Prahy sa moc rada vraciam a zakaždým ju nerada opúšťam. Je to mesto, v ktorom sa stále niečo deje a človek má veľa príležitostí, možností a nikdy sa nenudí. Len to more a pláže mi tam chýbajú.
