Isto si už počul, že ľudia využívajú len 10 percent mozgu. Jeden z výskumov zistil, že ide o jednu z najrozšírenejších mylných predstáv medzi verejnosťou. Desať percent využitia mozgovej kapacity inšpirovalo mnohé hollywoodske filmy, ako napríklad Počiatok s Leonardom DiCapriom, v ktorom sa hovorí, že používame len zlomok sily nášho mozgu, či vo filme Lucy, ďalšej fantázii o tom, aké by to mohlo byť, keby ľudia využívali plnú kapacitu mozgu. Pravdou však je, že to v skutočnosti robíme.
Kde sa vzalo 10 percent?
Toto tvrdenie sa často nesprávne pripisuje aj takému velikánovi, akým je Albert Einstein. Pôvod mýtu je ťažké vystopovať, aj keď je možné, že to začalo harvardským Williamom Jamesom, psychológom a prvým americkým filozofom svetového mena, a jeho teóriami o rezervovanej energii.
V roku 1907 publikoval článok v prestížnom časopise Science, v ktorom tvrdil, že „dokážeme zužitkovať iba malú časť našej dostupnej duševnej a fyzickej kapacity“. Podľa neho máme tendenciu si rezervovať energiu, a tým dosiahnuť len zlomok svojho mentálneho potenciálu, čo sa považuje za prijateľné tvrdenie. Postupom času sa jeho myšlienky zredukovali na mýtus, že ľudia využívajú iba 10 percent nášho mozgu, a odvtedy sa toto tvrdenie objavuje nielen v kinematografii, ale aj v mnohých motivačných knihách. U nás ho napríklad prezentovala populárna moderátorka Adela Banášová, ktorá to zdramatizovala na päť percent.
Prečo je mýtus o 10 percentách mylný?
Nezáleží na tom, čo robíme, náš mozog je neustále aktívny. Niektoré oblasti sú aktívnejšie v rôznych situáciách ako iné, ale celý mozog pracuje nepretržite. Keď napríklad sedíme za stolom, jeme a naše nohy sa nehýbu, to neznamená, že v mozgu neprebieha aktivita za ne zodpovedná. Už len pri tak banálnej úlohe, akou je rozpoznanie farby predmetu a jej pomenovanie pomocou ľavého či pravého prsta, sa v mozgu spustí hneď päťdesiat paralelných procesov.
Potvrdil to aj výskum, ktorý uverejnil časopis Frontiers in Human Neuroscience. Mozog je komplexná štruktúra zložená z niekoľkých rôznych oblastí, ktoré plnia funkciu v našom každodennom živote. Každá štruktúra má jedinečný účel, ako napríklad hipokampus, ktorý sa podieľa na učení a pamäti, alebo amygdala, ktorá spracováva našu reakciu na strach. Všetky tieto štruktúry môžu fungovať súčasne v akejkoľvek danej situácii. Skenovanie mozgu ukazuje, že je to pravda – bez ohľadu na to, čo človek robí, zapája sa veľká časť mozgu, a to aj v prípade, že človek oddychuje alebo spí.
Jediným prípadom, kedy by mozgová štruktúra nefungovala, je poškodenie mozgu. Toto je ďalší bod proti mýtu, pretože ak by to bola pravda, poškodenie tých častí mozgu, ktoré zostali „nepoužité“, by nespôsobilo ťažkosti. Keď sú však mozgové štruktúry poškodené a neschopné pracovať, môže to spôsobiť obrovské problémy vo fungovaní človeka. Pravdou je, že všetky časti nášho mozgu sú vždy prepojené a spolupracujú ako jeden celok.