
Opičie kiahne sa šíria po celom svete. Prípady tohto vírusu obyčajne zriedka hlásia z krajín mimo Afriky, no poslednom období to už neplatí. V Európe, Severnej Amerike a Austrálii potvrdili 92 prípadov a hlásia ďalších 28 podozrení na toto ochorenie.
Biologická zbraň
„Vyvinuli sme špeciálny program na určenie, aké modelové vírusy by sa dali použiť namiesto ľudských kiahní. Testovali sme vírus vaccinie, vírus kiahní myší, vírus králičích kiahní a vírus opičích kiahní ako modely pre pravé kiahne,“ hovorí plukovník Kanat Alibekov, odborník na biologické zbrane. Vedec údajne dohliadal na 32 000 zamestnancov vo viac ako 40 zariadeniach. Výskum sa mal odohrať v 90.rokoch, píše Mirror.
Kanat Alibekov pracoval ako zástupca vedúceho programu biologických zbraní ZSSR až do jeho kolapsu v roku 1991. Neskôr vedec zostal v Rusku ešte rok, potom emigroval do Ameriky.
Po presťahovaní do USA Alibekov prezradil, ako Sovieti skúmali rôzne infekčné choroby na použitie vo vojne, pričom sa zamerali na pravé kiahne. Vyhubenie kiahní prostredníctvom globálnych očkovacích programov ich však prinútilo túto myšlienku zahodiť.
Alibekov bol presvedčený, že Rusko pokračovalo v práci s opičími kiahňami ako potencionálnou biologickou zbraňou aj po páde Železnej opony. O programe vedec hovoril aj na vypočutí v Kongrese Spojených štátov amerických v deväťdesiatych rokoch.
Tam vypovedal, že podľa neho k ukončeniu tohto programu ani nedošlo.
Ochorenie
Opičie kiahne sú vírusovým, zoonotickým ochorením. Prvýkrát ho u človeka zaznamenali v roku 1970 v Demokratickej republike Kongo. K prenosu na ľudí dochádza podľa vedúcej odboru infekčných ochorení ÚVZ SR Júlie Adamčíkovej kontaktom s infikovaným zvieraťom, človekom alebo predmetmi kontaminovanými biologickým materiálom, obsahujúcim vírus opičích kiahní.
Tieto kiahne zvyčajne nie sú smrteľné, často sa však prejavujú horúčkou, bolesťami svalov, opuchom lymfatických uzlín, zimomriavkami, vyčerpanosťou a vyrážkami podobnými ovčím kiahňam. Vírus opičích kiahní sa môže prenášať kvapôčkami vo vzduchu, ale aj kontaktom s telesnými tekutinami, krvou alebo vriedkami postihnutého.