Čo pre teba znamená šťastie? Asi každý človek na planéte by odpovedal rôzne. Pre niekoho je to zdravie, pre iného peniaze a určite sa nájde aj takí, ktorým by k šťastiu stačil napríklad dostatok sexuálnych partnerov. Ako však informuje portál ScienceAlert, podľa vedcov je to v skutočnosti niečo úplne iné.
Ako odmerať dobrý život je otázka, ktorá trápi odborníkov už celé stáročia. Existujú mnohé potenciálne odpovede, no podľa najnovšej vedeckej štúdie to vyzerá tak, že dobrý život je taký, ktorý kladie dôraz na psychologické bohatstvo.
Tri dôležité aspekty
Podľa sociálnych psychológov Shige Oishiho z University of Virginia a Erin Westgate z University of Florida je toto bohatstvo definované skúsenosťami, ktoré sú neobvyklé, rozmanité, komplexné a - čo je najdôležitejšie - spôsobujú zmenu perspektívy osoby.
Ich nová štúdia zistila, že pre niektorých ľudí je psychologicky bohatý život dôležitejší než byť šťastný alebo nájsť zmysel života - dve hlavné oblasti, ktorými sa súčasný psychologický výskum zaoberá pri hodnotení „dobrého“ života.
„Na rozdiel od šťastných alebo zmysluplných životov, psychologicky bohatý život najlepšie charakterizuje množstvo zaujímavých a perspektívnych skúseností,“ píšu vedci vo svojom publikovanom príspevku. „Uvádzame empirické dôkazy o tom, že šťastie, zmysel života a psychologické bohatstvo sú súvisiace, ale odlišné a žiaduce aspekty dobrého života, s jedinečnými príčinami a súvislosťami.“
Vedci netvrdia, že psychologické bohatstvo funguje úplne nezávisle od šťastia alebo zmyslu života, ale je to súčasť nášho blaha, ktorá si vyžaduje väčšiu pozornosť. Šťastný život zahŕňa ciele, akými sú pozitívne pocity a celkové uspokojenie, pričom nachádzanie zmyslu života je spojené s realizáciou nášho potenciálu a maximalizáciou našich talentov, dosahovaním cieľov a dosahovaním rozdielov.
Mať dobrý život automaticky neznamená byť šťastný
„Na rozdiel od šťastia naša koncepcia bohatstva umožňuje chvíle nepohodlia a nepríjemných emócií,“ píšu. Výskum tiež naznačuje, že presahuje rámec spoločností, ktoré sú bohaté, vzdelané a demokratické. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí si vyberajú psychologicky bohatý život nad tým šťastným či zmysluplným, bolo toto rozlíšenie najobľúbenejšie v Nemecku (16,8 percenta respondentov), Indii (16,1 percenta), Kórei (15,8 percenta) a Japonsku (15,5 percenta).
Mnohých možno prekvapí ich tvrdenie, že výskum na túto tému „naznačuje, že dobrý život nemusí byť vždy príjemný a že vedie k takému žitiu, ktoré skúma rôzne perspektívy“. Vedci zároveň uznávajú, že nad rámec týchto troch hlavných aspektov môžu byť zvážené aj ďalšie faktory: napríklad vzdelávanie, kreativita alebo starostlivosť o ostatných.
Popri honbe za šťastným (hedonickým) životom a zmysluplným (eudaimonickým) životom - myšlienky predložené Aristotelom - by psychologicky bohatý život mohol ponúknuť ďalší spôsob, ako posúdiť, či si svoje dni maximálne užívame, a nájsť spôsoby, ako by sme ho chceli zmeniť svoj k lepšiemu.
„Táto práca nás spoločne posúva za hranicu dichotómie hedonickej a eudaimonickej pohody a vytvára základ pre štúdium psychologického bohatstva ako ďalšej dimenzie dobrého života,“ píšu vedci .
