Zachovaná lebka Dračieho muža je najväčšia zaznamenaná lebka z druhu homo. Jej analýza odhalila, že tento druh môže byť najbližším príbuzným druhom k Homo sapiens. Dokonca ešte bližšie ako neandertálci, o ktorých sa dlho predpokladalo, že sú nám najbližší. Správu o štúdiách priniesol portál Live Science.
„Bol som prekvapený výslednou analýzou rodokmeňa, ktorá lebku spájala s Homo sapiens a nie s Homo neanderthalensis, ale naše závery sú založené na analýze veľkého množstva údajov,“ uviedol spoluautor výskumu Chris Stringer, vedúci Centra pre výskum evolúcie človeka Prírodovedného múzea v Londýne.
Dobrodružný príbeh lebky
Moderná história lebky je pritom vystrihnutá ako z filmu o Indianovi Jonesovi. Nájsť ju mal v roku 1933 muž v najsevernejšej čínskej provincii, konkrétne meste Harbin, kde pomáhal na stavbe mosta. Keď lebku našiel, rozhodol sa ju neodovzdať svojmu japonskému nadriadenému.
Namiesto toho ju „uložil do opustenej studne, tradičnej čínskej metódy skrývania pokladov,“ píše sa v štúdii. Vedci uviedli, že lebka tam zostala 85 rokov a prežila japonskú inváziu, občiansku vojnu, komunistické hnutie a aj kultúrnu revolúciu. Muž miesto skrytej lebky prezradil svojej rodine až na smrteľnej posteli. Jej členovia ju potom v roku 2018 odovzdali výskumníkom.
Vedecký tím takú lebku nikdy predtým nevidel. „Jeho hlava bola obrovská - obsahujúca veľký mozog - s dlhým, nízkym tvarom a mohutným hrebeňom obočia nad očami,“ povedal Stringer. „Jeho tvár, nos a čeľuste boli veľmi široké a mal veľké oči. Tvár bola nízka, s jemnými lícnymi kosťami a bola zastrčená späť pod mozgovú dutinu, tak ako u moderného človeka.“
Dôležité detaily
Na vrchole hlavy našli mierne priehlbiny, ktoré by mohli byť zahojenými ranami, „nemáme ale žiadny dôkaz o príčine smrti,“ povedal Stringer. Ďalšia analýza zistila, že lebka pravdepodobne patrí mužskému jedincovi, ktorý zomrel asi vo veku 50 rokov.
Skúmanie lebky odhalilo „typické archaické ľudské črty“, ale tiež „mozaikovú kombináciu primitívnych a odvodených charakteristík, čím sa odlišuje od všetkých ostatných predtým pomenovaných druhov Homo“, uvádza spoluautor výskumu Qiang Ji, profesor paleontológie z Hebei GEO University, uvádza sa vo vyhlásení.
Najbližší príbuzný
Ďalšie výsledky naznačujú, že lebka a niekoľko ďalších fosílií z Číny tvoria tretiu líniu ľudí, ktorí žili vedľa neandertálcov a Homo sapiens, povedal Stringer. Rodokmeň naznačoval, že novo popísaný Homo longi je s Homo sapiens bližšie príbuzný ako neandertálci.
Inými slovami, Homo longi „s nami zdieľal novšieho spoločného predka ako neandertálci,“ povedal. To by z Dračieho muža urobilo sesterský druh Homo sapiens, vysvetlil.
Analýza rodokmeňa priniesla aj ďalšie prekvapivé zistenie - spoloční predkovia, ktorých ľudia zdieľajú s neandertálcami, pravdepodobne žili pred viac ako jedným miliónom rokov, čo je asi o 400-tisíc rokov skôr, ako si vedci predtým mysleli.
Podľa vedcov je možné, že s Homo longi interagovali s inými ľudskými druhmi vrátane Homo sapiens. V strednom pleistocéne bolo nálezisko lebky zalesnenou oblasťou. „Rovnako ako Homo sapiens, aj oni lovili cicavce a vtáky, zbierali ovocie a zeleninu a možno dokonca chytali ryby,“ hovorí vedúci výskumu Xijun Ni, profesor primatológie a paleoantropológie na Čínskej akadémii vied a univerzite Hebei GEO.
Veľké rozmery Dračieho muža si vedci spájajú s jeho polohou v severovýchodnej Číne, kde sa musel prispôsobiť prežitiu v drsnom a chladnom prostredí, ktoré im pomohlo migrovať cez Áziu.
Rozdelená vedecká komunita
S týmto názorom sa však nezhoduje každý. Trojica vedcov špecializujúcich sa na ľudskú evolúciu totiž tvrdí, že výklad výskumníkov je diskutabilný. Podľa nich je možné, že lebka patrí do málo známeho a vyhnutého rodu človeka s názvom Denisovan.
Vysvetľujú, že existoval druh Homo heidelbergensis, ktorý začal pred 600-tisíc rokmi migrovať z Afriky do zvyšku sveta. „V Európe sa vyvinul do neandertálcov a v Ázii do Denisovanov,“ povedala pre Live Science Silvana Condemi, paleoantropologička z francúzskej Univerzity v Marseille.
Vedecká komunita je momentálne rozdelená na dva tábory, no všetci sa zhodujú na tom, že je potrebné urobiť ďalšie analýzy. Medzi nimi napríklad geometrickú morfometrickú analýzu, vďaka ktorej unikátny softvér porovná stovky detailov lebky s ostatnými nálezmi.
Vďaka tomu by sa podarilo presne určiť, ktorá strana má pravdu. Bez ohľadu na výsledok však ide o mimoriadne zaujímavý poznatok z vývoja moderného druhu človeka, ktorý by v budúcnosti mohol prepísať dejiny a stránky v učebniciach.
