„Toxická produktivita je túžba byť vždy produktívny za každých okolností a nechcieť sa zastaviť, aj keď bola úloha splnená,“ povedala pre VICE Rea Celine Villa, klinická psychologička so sídlom na Filipínach.
Villa vysvetlila, že naše nutkanie k toxickej produktivite môže vzniknúť z niekoľkých dôvodov. „Niektorí ľudia môžu spájať svoju identitu a sebahodnotu so svojou schopnosťou byť produktívny, čo vytvára toxický cyklus prepracovania a stresu,“ objasnila psychologička. Dodala, že majú nutkanie zamestnať sa nejakou činnosťou, pretože ak sú zaneprázdnení, robia niečo správne. Nečinnosť je pre takýchto ľudí znak flákania. Iba prácu považujú za hodnotnú.
Zdá sa, že pandémia takéto pocity ešte zhoršila. Aj keď veľa ľudí pracuje z domu, Villa povedala, že možno cítia potrebu zdvojnásobiť svoje úsilie, aby vyzerali, že robia a dosahujú viac. Nejde však len o prácu, ale život vo všeobecnosti.
„Home office priniesol veľa vlastných očakávaní, ako napríklad učenie sa nového jazyka, pečenie, organizovanie podujatí cez Zoom, naberanie kondície a podobne. Vždy existujúca túžba byť v pohybe, robiť niečo a ukázať ľuďom, že niečo robíš,“ vysvetľuje psychologička.
Villa poukázala na extrémny príklad toxickej produktivity – japonský fenomén karoshi. Znamená to smrť spôsobenú prepracovaním alebo vyčerpaním z práce. Niektoré príklady sú však jemnejšie. Odpovedanie na e-maily alebo robenie práce mimo prideleného pracovného času, môže byť podľa odborníčky tiež formou toxickej produktivity. Ďalším prejavom je premýšľanie nad nedokončenou prácou, keď ste vonku s priateľmi.
Emóciou, ktorá môže toxickú produktivitu poháňať je vina. Ľudia môžu dokončiť úlohu skôr, napríklad len preto, aby sa cítili vinní za to, že majú nejaký čas navyše pre seba. Podľa Reyiela Pela Tescona, psychológa, ktorý tiež pôsobí na Filipínach, je to ďalší príznak toxickej produktivity.
Podľa neho môžu aj niektorí manažéri nevedomky podporovať takúto „nezdravú“ kultúru nevedomky, keď naznačujú, že zamestnanci, ktoré neustále nepracujú, „nedávajú zo seba to najlepšie“ alebo „neusilujú o dokonalosť“. V tomto svetle by sa boj proti toxickej produktivite, alebo vôbec označovanie akejkoľvek praxe za „toxickú“, mohol považovať za vyrovnanie sa s priemernosťou.
V týchto situáciách Pela-Tecson odporúča, aby si ľudia „pamätali, že produktivita má svoju hranicu a jej prekročenie je fyzicky aj duševne vyčerpávajúce... Zdravie má nevyčísliteľnú hodnotu a ľudia môžu byť stále úspešní bez toho, aby to ohrozilo ich blaho“.
Iróniou je, že potreba byť neustále užitočný a produktívny môže sama o sebe viesť k neproduktívnosti. „Keď ste tak zaujatý svojou prácou, môžete dokonca zanedbávať svoje povinnosti doma. Zabudnete navariť alebo upratať, hromadí sa vám bielizeň a zabudnete nakúpiť potraviny,“ podľa psychologičky Rey Celine Villa sú to všetko príznaky nezdravého správania. Ľudia si ich však na začiatku nemusia vôbec všimnúť.
Nikto však nechce týmto tvrdiť, že tvrdá práca je zlá. Zlou sa stáva vtedy, keď sa jej venuješ toľko, že už nemáš energiu, aby si sa postaral o seba. Nevedomosť kedy a kde nakresliť čiaru, môže viesť k stresu, únave a vyhoreniu. „Môže to tiež ovplyvniť vašu produktivitu, motiváciu a spokojnosť s prácou,“ povedala Villa.
Možno ešte dôležitejšie je, že to môže ovplyvniť vaše vzťahy s rodinou a priateľmi, ktorých by ste nakoniec mohli zanedbávať v prospech svojej práce.
Inteligetná práca
Villa namiesto „tvrdej práce“ rada praktizuje to, čo nazýva „inteligentná práca“. To znamená, že aj naďalej tvrdo pracuješ, no svoje maximum dosahuješ inteligentnejším spôsobom. To znamená, že musíš vedieť, kedy sa zastaviť. „Pomôže vám to prerámcovať a preorientovať sa, čo vám môže poskytnúť viac času na premýšľanie o nových nápadov a na vytvorenie bubliny kreativity,“ vysvetľuje.
Podľa psychologičky je inteligentná práca tiež o tom, že sa naučíš využívať zdroje okolo seba a požiadať o pomoc svoj tím alebo kolegov. Nielen, že to pomôže so splnením zadania, ale tiež to zlepší budovanie vzťahov v kolektíve. „Vždy môžeme tvrdo pracovať, ale môžeme pracovať aj múdrejšie,“ dodala.
Ako sa vysporiadať s toxickou produktivitou?
Jedným zo spôsobou je podľa psychologičky rozlišovať dôležitosť práce. „Nie všetky úlohy sú naliehavé,“ povedala Villa a pokračovala, „Je dôležité, aby ste si vždy položili otázku: Aká najhoršia vec sa stane, ak si dám 24 hodín na to, aby som o tom premýšľal, kým podniknem ďalší krok?“
Nie všetky situácie si vyžadujú tvoje konanie. Je dôležité si vybrať, kedy konať alebo to nechať na ostatných. Nielen, že to stanovuje zdravé hranice, ale vytvára to aj pre ostatných príležitosť, aby sa zapojili.
Villa dodáva, že ľudia sú schopní odvádzať kvalitnú prácu len vtedy, keď o nich postarané. Takže jedným zo spôsobov, ako čeliť toxickej produktivite bez obetovania kvality práce, je starostlivosť o seba.
„Všetci máme svoje zlomové body a nemôžeme dať to, čo nemáme. Je dôležití dopĺňať, cielene prijímať a tiež sa zotavovať,“ povedala a dodala, že čokoľvek ako športovanie, výlet, starostlivosť o rastliny alebo precvičovanie všímavosti, to všetko môže ľuďom poskytnúť potrebný odpočinok a pokoj mysle.
Je potrebné si zapamätať svoju hodnotu a život aj mimo práce. „Vedieť oddeliť svoju vlastnú hodnotu od pracovného výkonu vám pomôže udržať vašu perspektívu pod kontrolou a poznanie svojich hraníc, najmä pokiaľ ide o vaše duševné a fyzické schopnosti, vám pomôže sledovať vaše limity,“ povedala Villa.
Podľa Pela-Tecsona platí, že „to, čo sa darí, je to, čo je tolerované“ a odpútanie sa od toxickej produktivity môže začať niečím tak jednoduchým, ako povedať „nie“. „Vyváženie produktivity môže začať jednoduchým vyslovením „nie“ veciam, ktoré narúšajú váš osobný priestor a čas. Ak neovládate svoj čas a priestor, ostatní ho budú ovládať za vás,“ uzavrel.
