Približne 280 miliónov ľudí na našej planéte trpí depresiou. Mnohých z nich sa darí liečiť bežnými a dostupnými prostriedkami, no čoraz častejšie sa v spoločnosti objavuje aj depresia rezistentná na liečbu. Týmto ľuďom v posledných rokoch ponúkajú nádej psychedeliká, ako je psilocybín, kľúčová aktívna zložka magických húb.
Problémom je, že doteraz sme vlastne vedeli, ako dokážu pomôcť. Zdá sa, že psychedeliká môžu „prepnúť vypínač“ na strnulých mozgových sieťach, ale nie sme si úplne istí, ako to funguje. Ako informuje portál ScienceAlert, teraz sme bližšie k ich pochopeniu.
Ako psilocybín funguje
Nový výskum mapovania mozgu od poprednej skupiny výskumníkov v oblasti psychedeliky prehlbuje naše chápanie toho, ako funguje psilocybín v mozgu - najprv sa „rozpustia“ a potom rozšíria mozgové spojenia.
Štúdia zistila, že určité časti mozgu depresívnych ľudí sa stali prepojenejšími a flexibilnejšími po dvoch dávkach psilocybínu a tieto zmeny trvali až tri týždne po liečbe. „Tieto zistenia sú dôležité,“ hovorí neuropsychofarmakológ David Nutt z Imperial College London (ICL).
„Prvýkrát sme zistili, že psilocybín funguje inak ako konvenčné antidepresíva - vďaka čomu je mozog flexibilnejší a tekutejší a menej zakorenený v negatívnych vzorcoch myslenia spojených s depresiou.“ Mnoho domorodých obyvateľov už dlho používa magické huby a iné rastliny pre ich liečivé a halucinogénne vlastnosti.
Len v posledných dvoch desaťročiach došlo k opatrnému oživeniu klinického výskumu vedeného výskumníkmi stojacimi za touto najnovšou štúdiou, aby sme pochopili, či psilocybín môže pomôcť zmierniť depresiu, úzkosť a ako psychedelické drogy vo všeobecnosti ovplyvňujú mozog.
Len minulý rok malá prelomová štúdia od Nutta a kolegov ukázala, že psilocybín spojený s psychologickou terapiou bol prinajmenšom taký účinný ako užívanie bežného antidepresíva, escitalopramu – lieku, ktorý často prichádza s výraznými vedľajšími účinkami priberania, nedostatku libida a nespavosti.
Dôležité emócie
V štúdii zobrazovania mozgu z roku 2018 na 20 ľuďoch s depresívnymi symptómami sa ukázalo, že psilocybín tiež zvyšuje emocionálnu reakciu ľudí, namiesto toho, aby ju otupoval, ako to zvyknú robiť antidepresíva.
Ale pozorovať pozitívne prínosy medzi malými skupinami ľudí je jedna vec; rozlúštiť to, čo sa deje v mozgu, je celkom ďalšou výzvou. Doteraz však zostali mechanizmy fungovania psilocybínu v mozgu nedostatočne pochopené.
Pri analýze skenov mozgu podľa štúdie publikovanej v Nature Medicine takmer 60 ľudí s klinickou depresiou zapojených do dvoch predchádzajúcich štúdií odborníci zistili, že ľudia, ktorí dostávali psilocybín, mali väčšiu konektivitu medzi oblasťami mozgu, ktoré sú bohaté na serotonínové receptory a ktoré sú zvyčajne segregované u pacientov s depresiou.
Účinok bol „rýchly, trvalý“ a najsilnejší u ľudí, ktorí hlásili, že ich depresívny systém sa zmiernil. Ich mozgové siete boli viac prepojené a flexibilnejšie jeden deň po liečbe a u niektorých ľudí aj o tri týždne neskôr. Žiadne takéto zmeny neboli pozorované u ľudí užívajúcich antidepresíva, ktoré sa zameriavajú aj na serotonínové receptory.
„To podporuje naše počiatočné predpovede a potvrdzuje, že psilocybín by mohol byť skutočným alternatívnym prístupom k liečbe depresie,“ hovorí Nutt. Zistenia odrážajú nedávnu štúdiu z roku 2020, ktorá podobne hlásila zmeny v konektivite mozgovej siete až mesiac po jednej dávke psilocybínu, ale samozrejme je potrebné urobiť oveľa viac výskumov.
Potreba ďalších výskumov
„Zatiaľ nevieme, ako dlho trvajú zmeny v mozgovej aktivite pozorované pri terapii psilocybínom a musíme urobiť ďalší výskum, aby sme to pochopili,“ hovorí neurovedec Robin Carhart-Harris, tiež z Centra pre psychedelický výskum ICL.
„Vieme, že niektorí ľudia recidivujú a môže sa stať, že po chvíli sa ich mozgy vrátia k strnulým vzorcom aktivity, ktoré vidíme pri depresii.“
Aj keď sú zistenia zaujímavé – najmä pre tých z nás, ktorí zápasia so zlými myšlienkami, zvládajú problémy s duševným zdravím alebo sa len zaujímajú o to, ako funguje náš mozog – musíme si tiež uvedomiť, že ide o raný výskum, pri ktorom sa ľuďom podával psilocybín v kontrolovanom režime, prostredí a podporovaný odborníkmi na duševné zdravie, ktorí im pomohli dostať sa cez akékoľvek halucinácie.
Navyše ľudia s psychózou v anamnéze boli z bezpečnostných dôvodov vylúčení zo štúdií, takže bohužiaľ existujú ľudia, ktorí z tejto látky nemusia mať prospech a potrebujú inú starostlivosť. Napriek tomu vedci dúfajú, že tieto zistenia by mohli položiť základy pre ďalší výskum skúmajúci potenciál psilocybínu pri liečbe iných duševných chorôb, ktoré sa tiež vyznačujú strnulými myšlienkovými vzormi.
