Americkí lekári sa zapísali do medicínskej histórie transplantáciou prasacieho srdca človeku. V pondelok potvrdili, že príjemca srdca, 57-ročný Američan David Bennett, žije s novým orgánom už tretí deň. Je to vôbec prvá transplantácia, kedy človek prijal geneticky modifikované prasacie srdce.
„Bolo to buď zomriem, alebo podstúpim túto transplantáciu. Viem, že je to výstrel do tmy, ale je to moja posledná voľba,“ vysvetlil Bennett pre BBC deň pred operáciou.
Cesta ako sa dostať z krízy nedostatku orgánov
Lekári z University of Maryland Medical Center dostali špeciálne povolenie na vykonanie procedúry na základe toho, že pacient by inak zomrel.
Chirurg Bartley Griffith tvrdí, že operácia prenesie svet „o krok bližšie k vyriešeniu krízy nedostatku orgánov.“
V USA zomiera 17 ľudí denne počas čakania na transplantáciu, pričom viac ako 100-tisíc je údajne na čakacej listine.
Možnosť použitia zvieracích orgánov na takzvanú xenotransplantáciu na uspokojenie dopytu sa dlho zvažovala a používanie srdcových chlopní ošípaných je dnes už bežné. V priebehu desaťročí trvajúcej snahy jedného dňa použiť orgány zvierat pri transplantáciách u ľudí lekári minulý rok zaznamenali obrovský pokrok - úspešne transplantovali prasaciu obličku mŕtvemu pacientovi v nemocnici v New Yorku bez toho, aby bola okamžite odmietnutá.
Verí, že jeho život sa predĺži
Bennett však dúfa, že jeho transplantácia mu umožní pokračovať v živote. Pred operáciou bol šesť týždňov pripútaný na lôžko a bol pripojený k stroju, ktorý ho udržiaval pri živote. V pondelok lekári hlásili, že Bennett dýchal sám, pričom bol starostlivo monitorovaný.
Čo sa však presne stane, nie je jasné. Srdce ošípanej použitej pri transplantácii bolo geneticky modifikované tak, aby vyradilo niekoľko génov, ktoré by viedli k odmietnutiu orgánu telom pacienta, uvádza tlačová agentúra AFP.
Chirurg Griffith zdôraznil, že postupujú opatrne a pacienta starostlivo monitorujú. „Ešte sme také niečo pri človeku nepodstúpili, veríme, že je to preňho lepšia možnosť, akú mu ponúkala jeho predchádzajúca liečba. Ale či bude žiť deň, týždeň, mesiac rok. To nevieme,“ uzavrel.
