Nie je to tak dávno, čo bol spustený internetový televízny kanál, ktorý sa špecializuje na vysielanie pre psov. Tento nápad znie doslova šialene a vo výsledku zrejme nepôjde o nič viac, ako o ťahanie peňazí z ľudí, ktorí na svojich miláčikov nedajú dopustiť.
Vedci sa však zhodujú, že ak naši štvornohí kamaráti často trávia veľa času doma osamote, poskytovanie určitej formy obohatenia a stimulácie môže byť veľmi prospešné, ako pre psov, tak aj ich majiteľov, píše The Conversation.
Počas pandémie sa mnohé psy tešili z toho, že sú so svojimi majiteľmi omnoho častejšie, i keď netušili, že je to kvôli obmedzeniam verejného zdravia. Postupný návrat na pracovisko spolu s čoraz nabitejším spoločenským kalendárom ale spôsobili, že naši miláčikovia opäť trávia viac času vo vlastnej spoločnosti.
Niektorí z našich psích priateľov – najmä tí, ktorí od vypuknutia pandémie poznali iba život so svojimi majiteľmi – majú teraz určité ťažkosti pri adaptácii na tento nový životný štýl. „Akýkoľvek nástroj, ktorý môže poskytnúť stimuláciu a zábavu, môže pomôcť minimalizovať ich utrpenie a udržať ich šťastných a zdravých,” hovorí Jacqueline Boyd, docentka v odbore Animal Science na Nottingham Trent University.
Separačná úzkosť psov je skutočná
Je nutné povedať, že niektoré psy si užívajú čas osamote. Dáva im to šancu získať cenný čas na odpočinok a relaxáciu – v skutočnosti totiž môžu spať až 16 hodín denne. Žiaľ, iní považujú pobyt osamote za znepokojivejší, čo môže viesť k určitému problematickému správaniu súvisiaceho so separáciou.
Bežne sa uvádza nadmerné štekanie alebo zavýjanie, reaktivita na vonkajšie zvuky a pohyb alebo dokonca deštruktívne správanie. Aj keď sú pre nás znepokojujúce a niekedy nepohodlné, sú v prvom rade jasnými znakmi emocionálneho utrpenia našich psov.
Svojmu miláčikovi môžeš pomôcť relaxovať
V kombinácii s podporným tréningom existuje množstvo odporúčaných spôsobov, ako našim psom trochu uľahčiť čas osamote. Medzi ne patrí používanie interaktívnych hračiek na kŕmenie, vytváranie tichých a bezpečných priestorov, ako aj prechádzka so psom predtým, ako odídeš preč..
Ďalšou bežnou metódou je nechať psovi zapnuté rádio alebo televíziu. Tým sa minimalizujú ruchy zvonku. „Moje psy často trávia dni počúvaním klasickej hudby, čo preukázateľne znižuje stres u psov v chovateľskej stanici,” hovorí Jacqueline Boyd.
Majú psy vzťah k televízii?
Je všeobecne známe, že psy nepozerajú televíziu rovnakým spôsobom ako my. Pre nás je to istá forma kultúrneho zážitku, pre nich zase čas strávený na pohovke so svojou obľúbenou osobou. Je však vysoko pravdepodobné, že sú si vedomí toho, že keď sa usadíme a relaxujeme pred telkou, môžu byť pokojní.
Táto asociácia môže byť užitočná na to, aby sme ich povzbudili, že môžu byť pokojní, aj keď tam nie sme. Dôležité je však podotknúť, že psy nevidia farby ako my - vidia svet v tlmenejších farbách, ale dokážu lepšie rozpoznať kontrast v slabom svetle.
Na internete nájdeš množstvo videí, na ktorých štvornohí miláčikovia interagujú na to, čo sa deje na obrazovke. Ako hovorí Boyd, „pre plemená a typy, ktoré sú stimulované prenasledovaním predmetov, môže pohyb v televízii vyvolať záujem a možno aj aktivitu.”
Kľúčovou otázkou podľa nej je, či psy dokážu rozpoznať, čo vidia na obrazovke. Určite môžu reagovať na obrázky a po tréningu používať zariadenia s dotykovou obrazovkou, ale je oveľa náročnejšie pochopiť, čo vlastne vidia. „Zdá sa, že úplne nereagujú na svoj vlastný odraz v zrkadle, čo znamená, že si skutočne nemôžeme byť istí, či na obrazovke rozpoznajú iného psa.”
Sluch nadovšetko
Psy majú veľmi citlivý sluch. Typický sklon hlavy, keď sa na ne hovorí – alebo keď počujú určitý typ zvuku – im pomáha zistiť, odkiaľ zvuk pochádza. Zapnuté rádio alebo televízor môže vyvolať dojem „normálnosti“ a prítomnosti v domácnosti, čo môže byť upokojujúce.
Tým, že psom urobíme z ich sveta zaujímavé a obohacujúce miesto, s príležitosťami vytvoriť si pozitívne asociácie s obrazmi a zvukmi, môžeme im pomôcť uvoľniť sa a znížiť akúkoľvek úzkosť, ktorú im život môže priniesť. Prvoradý je však stále osobný kontakt.
